WASHINGTON.
Má ísť o najväčší obchodný a investičný pakt na svete, z ktorého si obe strany sľubujú vyšší ekonomický rast.
"Ideme do týchto rokovaní s cieľom zabezpečiť si najširšiu a najkomplexnejšiu dohodu, aká bude možná," povedal pre agentúru Reuters Mike Froman, zástupca amerického obchodu.
Predstavitelia niekoľkých členských štátov EÚ minulý týždeň naznačili, že podozrenia z tajného programu, v rámci ktorého Washington údajne odpočúval diplomatov EÚ a jej členských štátov, si môžu vynútiť odklad rokovaní o voľnom obchode.
Očakáva sa, že tohtotýždňové rokovania medzi oboma stranami budú skôr organizačného charakteru, pričom vyjednávači by sa mali rozdeliť do 15 rôznych skupín podľa jednotlivých otázok siahajúcich od poľnohospodárstva, elektronického obchodu až po investície a politiku konkurencieschopnosti.
Jedným z najvyšších záujmov EÚ je získanie výnimky vo verejných tendroch v USA, do ktorých sa v súčasnosti môžu zapájať iba tamojšie firmy. Naopak USA chcú od EÚ zníženie bariér na geneticky modifikované plodiny.
Mnoho obchodníkov očakáva, že rokovania sa môžu pretiahnuť až do roku 2015. Keďže clá medzi týmito obchodnými partnermi sú relatívne nízke, prevažná časť rokovaní sa zamiera na zníženie a prevenciu regulačných bariér v obchode.
"Obe strany majú citlivé oblasti, ktoré sa budú musieť riešiť. Vyhliadky širokej a komplexnej dohody nám však dávajú najlepšiu príležitosť dosiahnuť niečo, čo nám predtým unikalo,“ povedal Froman.
Americké spoločnosti ako Google a Facebook chcú, aby Washington rokoval s EÚ hlavne o pravidlách týkajúcich sa súkromia a ochrany dát, ktoré znevýhodňujú americké firmy na európskom trhu.
Na otvorení rozhovorov s cieľom vytvoriť jednu z najambicióznejších zón voľného obchodu na svete sa dohodli Európska únia a USA minulý mesiac.
Podľa vyjadrení predstaviteľov americkej vlády a Európskej komisie by dohoda mohla byť hotová do konca roka 2014.
USA a Európa predstavujú takmer polovicu celkového výkonu svetovej ekonomiky a tretinu globálneho obchodu.
Prvý pokus o transatlantickú obchodnú dohodu vznikol pred troma desaťročiami, v 90. rokoch 20. storočia však stroskotal na nesúhlase Francúzska.
Paríž pohrozil zablokovaním rokovaní aj tentoraz, keď v snahe ochrániť francúzsky kultúrny priemysel svoj súhlas s rokovaniami podmienil vylúčením filmov a internetovej zábavy z mandátu vyjednávania.
Francúzsko nakoniec súhlasilo s kompromisným návrhom Bruselu na dočasné ochranné obdobie pre toto odvetvie.
