BRATISLAVA. Slovensku sa stále nedarí výraznejšie pritiahnuť zahraničných turistov. Kým v Česku sa vlani ubytovalo 7,1 milióna cudzincov, k nám ich prišlo iba 1,5 milióna.
Cestovný ruch ťaží aj to, že sa návštevníci veľmi nezdržia. Vlani u nás cudzinci podľa Štatistického úradu strávili v priemere 2,7 noci.
Ministerstvo dopravy však ide na stredajšie rokovanie vlády so Stratégiou rozvoja cestovného ruchu do roku 2020, ktorá má situáciu zmeniť.
Jedným z kľúčových opatrení má byť štátna dotácia pre cestovné kancelárie, ubytovateľov či dopravcov, ktorí pritiahnu zahraničných turistov aspoň na päť dní.
„Efekt, ktorý získame, bude niekoľkonásobne vyšší v podobe nárastu tržieb aj daňových príjmov. Prínos bude aj v náraste počtu zamestnaných,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva František Palko.
Viac chcú získať na dani
Cestovný ruch
Cudzinci u nás
na Slovensku vlani nocovalo 3,77 milióna turistov, z nich 1,5 milióna prišlo z cudziny,
cudzinci na Slovensku strávili 4,1 milióna nocí, priemerná dĺžka ich pobytu bola 2,7 prenocovania,
za ubytovanie utratili 129,5 milióna eur,
najčastejšie cudzinci mierili do Bratislavy a Tatier,
v Bratislave boli najkratšie, v priemere iba 1,8 noci,
až 4,8 noci strávili v priemere v Trnavskom kraji, najmä v piešťanských kúpeľoch.
Ministerstvo odhaduje, že na Slovensko by mohlo na dlhšie pricestovať asi 328-tisíc turistov.
Pri dotácii 30 eur na turistu z krajín bez vízovej povinnosti a 60 eur z krajín s vízami by štát poskytol podnikateľom 10,5 milióna eur.
Táto podpora by podľa ministerstva mohla naštartovať až desaťpercentné zvýšenie príjmov z cestovného ruchu, ktoré by štátu len na DPH prinieslo 32 miliónov eur.
Zakladateľ ubytovacieho portálu Limba.com Tomáš Hasala však o účinku pochybuje.
„Keď vylúčime biznis pobyty, na ktorých dĺžku dotácia nebude mať vplyv, percento dlhších pobytov bude oveľa vyššie a dosah opatrenia tak bude nižší,“ upozorňuje.
Majiteľ areálu agroturistiky v oravskej Zázrivej Ondrej Borončo hovorí, že väčšina turistov prichádza k nemu na týždeň už dnes.
„Problém je, že na Slovensku často nemajú čo robiť a štát by mal skôr ako do podpory hotelov investovať do rozvoja služieb, infraštruktúry a životného prostredia, pretože ľudia dnes už vyhľadávajú najmä aktívnu dovolenku,“ mieni.
Ekonómovia pochybujú
Skôr skeptickí sú aj oslovení ekonómovia.
Riaditeľ inštitútu INESS Richard Ďurana hovorí, že skúsenosti s podobnými vládnymi podporami, ako boli príspevky na vznik nových miest či podpora autodopravcov, ukazujú vysokú neefektivitu použitých prostriedkov aj zaostávanie za stanovenými cieľmi.
„Cestovný ruch nepotrebuje viac dotácií, ale nižšie dane, regulačnú záťaž a podnikateľov, ktorí budú poskytovať také kvalitné služby, aby mali návštevníci dôvod vracať sa a šíriť dobré slovo o Slovensku,“ povedal.
Aj šéf INEKO Peter Goliaš o návratnosti pochybuje. „V čase, keď máme vysoký dlh, ktorý rýchlo rastie, by vláda mala skôr šetriť, ako rozdávať,“ povedal.
„A najmenej bolestivé je šetriť práve na dotáciách pre súkromné subjekty, ako sú investičné stimuly,“ tvrdí.
