BRATISLAVA. Dva štátne podniky, ktoré sa starajú o údržbu lietadiel, nákladných áut či obrnených transportérov, chce Smer zveriť súkromným firmám.
Návrh na prenájom Vojenského opravárenského podniku a Leteckých opravovní v Trenčíne v stredu predloží vláde minister obrany Martin Glváč (Smer).
Tender už tento mesiac
Ako sú na tom
VOP Trenčín
- opravuje nákladiaky Tatra či tanky a obrnené transportéry,
- zamestnáva 350 ľudí,
- vlani prerobil 1,6 mil. eur,
- má tržby 15,4 mil. eur, z toho 84 percent sú objednávky štátu,
- tento rok musí splatiť dlhy za 1,5 mil. eur.
Letecké opravovne
- opravujú a modernizujú lietadlá L-410 či vrtuľníky, robia aj skúšky leteckej techniky či padákov,
- zamestnávajú 357 ľudí,
- vlani vykázali zisk 380-tisíc eur, teraz sú v strate 1,4 mil. eur,
- tržby sú 15 miliónov eur, z toho 82 percent sú objednávky štátu.
Väčšinu ich tržieb tvoria objednávky rezortu obrany na údržbu vojenskej techniky. Štát už podľa Glváča nemá peniaze, aby si objednával ďalšiu.
„Ak v krátkom čase nebude vybratý strategický partner pre obe spoločnosti, bude začiatkom roka 2014 ohrozených 669 pracovných miest,“ vysvetľuje.
Vojenský opravárenský podnik má podľa neho získať investor na dvadsať rokov, počas ktorých bude platiť štátu nájom za budovy a stroje. Ostali by síce štátu, no manažoval by ich súkromník.
Pri výbere víťaza ponúkaný nájom zaváži len na polovicu, dve pätiny bodov môže uchádzač získať, keď sa zaviaže udržať zamestnanosť na ďalších päť rokov. Zvyšné body získa podľa toho, koľko ponúkne za zásoby podniku.
Keď vláda privatizáciu podnikov odsúhlasí, prvé kolo tendra chce Glváč urobiť ešte tento mesiac. V ďalšom kole budú dávať už ponuky.
Glváč investorov vidí
Tender na Letecké opravovne, ktoré sú na tom finančne lepšie ako vojenské opravovne, Glváč plánuje až neskôr. Za 300-tisíc eur si chce najprv najať právnikov.
Povedia, ako by bolo najlepšie podnik sprivatizovať. Fabrika má totiž viaceré certifikáty na údržbu lietadiel, ktoré sa nemusia dať prepísať na investora.
„Vzhľadom na históriu má táto fabrika potenciál, aby o ňu bol záujem,“ tvrdí o vojenských opravovniach Glváč podľa agentúry SITA. Koľko chce vláda na privatizácii zarobiť, Glváč nepovedal.
Možní investori, ktorých SME oslovilo, o vojenské podniky nejavia záujem.
Aero Vodochody podľa Penty, ktorej firma patrí, záujem nemá. Česká firma vyrába civilnú aj vojenskú leteckú techniku.
Záujem poprela aj spoločnosť MSM Martin, ktorá vlani získala na deväť rokov do nájmu Vojenský opravárenský podnik v Novákoch. „Momentálne sa zaoberáme stabilizáciou prenajatej prevádzky v Novákoch,“ reagoval manažment MSM Martin.
Či má záujem česká firma LET Kunovice, ktorá vyrába lietadlá L-410, čo sa v Trenčíne opravujú, sa nám do uzávierky nepodarilo zistiť.
Kontrola od mimovládok?
Opozičná SDKÚ považuje návrh na privatizáciu vojenských podnikov za pokrytectvo Smeru. „Padla doktrína Smeru, že štát je najlepší vlastník a Smer si to sám priznal,“ vraví podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec.
Výber investora by mali strážiť mimovládne organizácie. Transparency International, ktorú Glváč spomína, zatiaľ pozvánku nedostala a zrejme by ju odmietla.
„Za ponuku ďakujeme, ale zrejme by sme sa nezúčastnili, nie sme kvalifikovaní hodnotiť ponuky investorov,“ vraví šéf mimovládky Gabriel Šípoš.
Skôr ako pozvánky pri mimovládky by Šípoš odporúčal, aby ministerstvo obrany pripravilo jednoduché pravidlá privatizácie a ponuky investorov zverejniť.
„Minimalizovala by sa tak úlohu nejakej uzatvorenej komisie a naopak celá verejnosť by si vedela urobiť názor, či vyhral najlepší,“ vraví Šípoš.
