Ceny súkromných ambulancií sa pohybujú od desiatok po stovky tisíc eur.
BRATISLAVA. Marián Šóth je všeobecný lekár pre dospelých v Nitre. V ambulantnej starostlivosti má približne dvetisíc pacientov.
Ambulanciu v tomto meste získal v roku 2004. „Musel som si požičať od rodiny, aby som to mohol spraviť,“ hovorí o kúpe ambulancie.
Začínajúcim lekárom by podľa neho pomohlo, keby existoval systém finančnej pomoci pri získavaní ambulancií.
Ich cena sa podľa viacerých oslovených lekárov pohybuje od niekoľkých desiatok až po stovky tisíc eur.
Na Slovensku však neexistuje žiadna forma pôžičky ani finančnej pomoci, ako napríklad vo Švédsku alebo vo Francúzsku, ktorá by umožňovala mladým lekárom získať ambulanciu.
„Kto by požičal 28-ročnému mladíkovi, ktorý nemá vôbec nič?“ približuje situáciu začínajúcich lekárov Ladislav Pásztor, šéf Asociácie súkromných lekárov.
Začarovaný kruh
O finančnej pomoci alebo pôžičke neuvažuje ani ministerstvo zdravotníctva. To pritom v septembri spúšťa rezidentský program. Začínajúcim lekárom chce poskytnúť len zoznam voľných ambulancií.
V rámci programu by mali mladí lekári nahradiť prestarnutých vo všeobecných ambulanciách pre deti i dospelých najmä na vidieku, kde je ich nedostatok. Priemerný vek ambulantných lekárov je dnes 55 rokov.
„Sme v začarovanom kruhu,“ hovorí o výmene lekárov a kúpe ich ambulancií Július Zbyňovský, prešovský župný lekár.
Samosprávny kraj podľa neho niekedy kontaktujú všeobecní lekári, ktorí sú už v penzijnom veku. Chcú, aby župa našla za nich náhradu.
„Potom, keď sme našli mladšieho lekára, ktorý by tam išiel, tak pýtal 150 až 200tisíc eur,“ spomína jeden z prípadov odstúpenia ambulancie. „To sú veľké peniaze,“ dodáva. Mladí lekári podľa neho toľko nemajú.
Lekári sa zhodujú, že neexistujú jasné pravidlá na predaj ambulancií. Väčšina z nich je súčasťou eseročky, a tak sa predávajú ako firmy.
Existuje však neoficiálny vzorec na výpočet ich ceny. „Je to asi 1,5-násobok ročného príjmu na ambulanciu,“ približuje pediatrička Katarína Šimovičová z Bratislavy.
Príjem závisí najmä od počtu zdravotných kariet, ktoré má lekár v ambulancii. Na ne sa viažu kapitačné platby. Aby bola ambulancia rentabilná, potrebuje pediater najmenej tisíc kariet, všeobecný lekár pre dospelých aspoň 1700.
Cena ambulancie sa podľa viacerých lekárov začína zhruba od 30tisíc eur. Horná hranica ceny nie je obmedzená.
Zbyňovský si myslí, že by mal byť na jej predaj cenový strop. Pediater Martin Olej z Krupiny však tvrdí, že cenová regulácia nič nevyrieši.
Banka chce výsledky
„Mám skúsenosť, že keď je obvod veľký a sú tam dosť veľké pravidelné platby, tak nie je problém si zobrať úver,“ hovorí všeobecná lekárka pre dospelých Lenka Bachratá z Bratislavy. V takýchto prípadoch sa dá pôžička podľa nej splatiť do dvoch rokov.
Denník SME oslovil Tatra banku, VÚB a Slovenskú sporiteľňu. Všetky poskytujú úvery aj lekárom na kúpu ambulancie.
Podmienkou je, že žiadateľ musí mať prinajmenšom 12-mesačnú „podnikateľskú históriu“. Tú začínajúci lekár nemá.
Hovorkyňa Tatra banky Marína Smolková však hovorí, že žiadateľov posudzujú individuálne.
„Dôležité je posúdenie investície z pohľadu jej udržateľnosti v budúcnosti - ako si doteraz počínala ambulancia, ktorú mladý lekár odkupuje, či je tu potenciál udržať si ziskovosť a splatiť úver, aký je podiel vlastných zdrojov a aj hodnota zabezpečenia úveru,“ vraví.
Slovenská sporiteľňa požičiava aj bez podnikateľskej histórie, ale len do výšky 20tisíc eur. Na kúpu ambulancie to zvyčajne nestačí.
