BRATISLAVA. Na Slovensku sa rodí málo detí, ľudia u nás žijú stále kratšie ako v Európe a nepatríme ani medzi lákavé krajiny pre imigrantov.
Z nepriaznivých demografických ukazovateľov napriek tomu Slovensko krátkodobo ťaží.
Štatistický úrad v tohtoročnej správe o Vývoji obyvateľstva upozornil, že Slovensko má najnižší index ekonomickej závislosti v Európskej únii.
Kým v Únii „živí“ sto ľudí v produktívnom veku až päťdesiat detí a dôchodcov, u nás je to len 39.
„Čím je index ekonomického zaťaženia vyšší, tým je viac obyvateľov ekonomicky závislých,“ vraví Marián Jánošík zo Štatistického úradu.
U nás však túto výhodu oslabuje vysoká nezamestnanosť, ktorá vytvára ekonomicky závislých aj medzi ľuďmi v produktívnom veku.
Trend sa obracia
Index ekonomickej závislosti sa začal na Slovensku znižovať už v 80. rokoch, keď do produktívneho veku dorástli silné povojnové populačné ročníky a zároveň po boome „Husákových detí“ začala klesať pôrodnosť.
V roku 1992 ešte pripadalo na sto „dospelých“ 54 seniorov a detí, v roku 2008 už iba 38.
Demografi i ekonómovia však upozorňujú, že Slovensko o túto relatívnu výhodu čoskoro príde. Vývoj sa začal obracať už v roku 2009, vlani index dosiahol hodnotu 39,25.
„Kým dnes sme na chvoste, onedlho môžeme byť na špici,“ upozorňuje demograf Branislav Bleha. Spolu s kolegami v prognóze populačného vývoja odhadol, že v roku 2060 bude na sto produktívnych obyvateľov Slovenska pripadať až 101 v neproduktívnom veku.
Tento odhad mierne zvyšuje to, že naši demografi posunuli hranicu produktívneho veku až na dvadsať rokov, kým v európskych štatistikách sa začína už pätnástym rokom.
Výhoda je na ťarchu
„Rozhodujúcim faktorom výrazného zvyšovania indexu bude prudké starnutie obyvateľstva,“ vysvetľuje Bleha.
Silné populačné ročníky z éry komunizmu sa totiž postupne presunú medzi dôchodcov a nahradia ich slabé porevolučné generácie.
Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV hovorí, že demografickú výhodu veľkého počtu produktívnych ľudí si, žiaľ, vyberáme v zlom čase.
„Teraz máme ľudí, ale nemáme prácu. Potom možno budeme mať prácu, ale už nebudeme mať ľudí.“
Starnutie populácie zvýši nároky na sociálny systém i zdravotníctvo. Demografický vývoj však podľa Baláža môže štát iba zmierniť.
„Aj za cenu nepopulárnych krokov, ako sú zvyšovanie dôchodkového veku, nižšie dôchodky či imigrácia.“
Tieto zmeny pripúšťa aj ministerstvo práce a sociálnych vecí. Okrem vyššieho veku dôchodcov chce stavať aj na podpore zamestnávania starších, treťom doplnkovom pilieri či presune seniorov zo starobincov do rodín.
