Agentúrny text sme nahradili autorským článkom
BRATISLAVA. Ak na nás tlačí štát, aby sme šetrili, tak by mal ukázať, ako to robiť, odkázali starostovia vláde, ktorá ich núti ešte viac šetriť.
Takúto odpoveď poslali ministrovi Petrovi Kažimírovi, ktorý im vyčítal, že samosprávy nešetria dosť, hoci sa na to zaviazali v memorande.
Ak sa to do septembra nezmení, chce im zobrať časť peňazí, ktoré im štát každý mesiac posiela.
Starostovia – a Smer ich má od volieb 2010 najviac – vláde odkazujú, že ich priestor na sekanie rozpočtov sa už dosť zúžil.
„Nie je to jednoduché vysvetľovať občanom, že na účte sú voľné zdroje, ale neopravujete cesty a školy,“ hovorí šéf Združenia miest a obcí Jozef Dvonč.
„Medializované útoky berieme ako vec, ktorá nie je najsprávnejšou pri partnerskom vzťahu miest, obcí a vlády,“ odkázal Kažimírovi Dvonč. Tvrdí, že memorandum by chceli dodržať.
Vláda šikanuje samosprávy. Hospodári horšie, napriek tomu ich kritizuje, píše František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Odklon od memoranda
Mestá a obce sa zaviazali, že budú v tomto roku hospodáriť tak, aby ich príjmy prevýšili výdavky o 137 miliónov eur.
Rezort financií tvrdí, že rozdiel medzi tým, čo je na papieri, a reálnym hospodárením miest a obcí je asi 150 miliónov eur. Ak by sa nič nezmenilo, o toľko by bol horší deficit verejných financií.
Na to, že hospodárenie samospráv je rizikom pre rozpočet, upozorňovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, keď hodnotila vlani rozpočet.
„Mzdy od decentralizácie samosprávy klesli v zásade len raz o nízke percento. Teraz sa predpokladá pokles výdavkov na tovary a služby o desať percent, pričom nikdy neklesli viac ako o 1,8 percenta,“ povedal vlani pre SME člen rady Ľudovít Ódor.
Od svojho sľubu hospodáriť s prebytkom sa odkláňajú aj vyššie územné celky. O koľko, ministerstvo nepovedalo.
Majú viac argumentov
Zástupcovia miest a obcí majú niekoľko argumentov, prečo ich hospodárenie nie je také, ako by vláda chcela. Tvrdia, že príjmy obcí sa dlhodobo nevyvíjajú tak, aby si vedeli vytvoriť vysoké rezervy. Keď podpisovali so štátom memorandum, nemohli zase vedieť, ako sa budú platiť či neplatiť faktúry.
Od vlády očakávajú, že im povie, kde chce sám štát šetriť. „Nemôžeme súhlasiť s tým, že najväčší problém cieľového deficitu 2,9 percenta má byť hospodárenie samospráv,“ povedal starosta Petržalky Vladimír Bajan.
Obce nevedia, čo s peniazmi, ktoré držia ako rezervu na účtoch. „Nie je reálne, aby sme odkladali investície, ktoré potrebuje mesto, donekonečna. Občan sa pýta, prečo neopravíte škôlku, keď máte na účte peniaze. Čo mu povieme, že konsolidujeme?“ povedal Bajan.
Ešte problémovejším môže byť budúci rok, keď budú komunálne voľby. Podľa doterajších plánov vlády by mali obce hospodáriť ešte s vyššími prebytkami.
Názor nezmenia
Ministerstvo financií svoj postoj nemení, ak bude treba, na jeseň siahne obciam na podielové dane. Povedal to hovorca ministerstva Radko Kuruc. Má sa to však týkať iba tých obcí, ktoré nedodržia záväzok. Dnes je to tristo obcí.
Štát v súčasnosti vypláca mestám a obciam 65,4 percenta z daní z príjmov zamestnancov aj živnostníkov. Ak bude treba, v posledných mesiacoch roka zoberú niektorým aj polovicu z podielových daní, povedal Kuruc.
Poslanec strany Nova Jozef Kollár včera povedal, že ho odklon samospráv od memoranda neprekvapil. „Už v rozprave k rozpočtu som Kažimírovi povedal, že to nie je právne záväzný dokument a vláda by sa naň nemala spoliehať.“
Od ministra očakáva, že do konca roka predloží do parlamentu nový spôsob financovania samospráv.
