Európska únia chce obmedziť poplatky pri platbe platobnou kartou. Analýzy zo Španielska a Británie nepotvrdzujú, že zo zníženia poplatkov za karty budú profitovať spotrebitelia.
BRATISLAVA. V bare Axioma v Bratislave nezaplatíte kartou, berú len hotovosť. V neďalekej reštaurácii Club akceptujú kartu len vtedy, ak máte účet vyšší ako 17 eur.
Oba podniky zaviedli obmedzenia preto, že si výhody terminálu dobre prepočítali. Do výpočtu si ich majitelia zarátali aj to, že za každú platbu kartou musia platiť banke poplatky.
Za čo platia obchody
Obchodníci platia bankám za prenajímanie POS terminálov a za každú platbu spotrebiteľa, z nej si banka stiahne niekoľko percent (závisí od veľkosti obchodníka - jedno až štyri percentá). Platí, že čím majú obchodník alebo reštaurácia väčší obrat, tým platia banke nižšie poplatky alebo neplatia žiadne.
„Obchodník chce ponúknuť radšej nižšiu cenu, ako platiť banke poplatky za POS terminály. V malých predajniach sa to neoplatí,“ tvrdí Pavol Konštiak zo Zväzu obchodu.
Európska únia chce tieto poplatky obmedziť, aby obchodníkom znížila náklady. V akom rozsahu, bude známe budúcu stredu.
V poplatku, ktorý platia obchodníci banke, sú totiž aj takzvané medzibankové poplatky (ICF). Tie slúžia na to, aby sa náklady na ochranu a uskutočnenie platby kartou spravodlivo rozdelili medzi obchodníkov a banky.
Určujú ich kartové spoločnosti Visa a MasterCard. Nemajú z poplatkov ani cent, ale od ich výšky sa odvíjajú licenčné poplatky. Tie im platia banky za požičanie loga na kartách a za sprostredkovanie transakcií medzi bankou obchodníka a spotrebiteľa.
Denník The Financial Times informoval, že by sa medzibankové poplatky pre kreditné i debetné karty mohli znížiť na 0,2 percenta, pri kreditkách na 0,3 percenta. V hre má byť aj ich zrušenie.
Ak dnes platíte na Slovensku kartou Visa, musí obchodník či benzínová pumpa banke odviesť 0,6 percenta zo zaplatenej sumy. Ak by sa poplatok znížil na 0,2 percenta, zo sto eur nemusí obchod zaplatiť šesť šesťdesiat centov, ale len dva dvadsať centov. Ušetrené peniaze, v tomto prípade štyridsať centov, by mohol preniesť do zníženej ceny tovaru.
Predstava o zlacnení
Na tejto predstave postavil Brusel zdôvodnenie, prečo chce poplatky obmedziť. Dúfa, že tovar v obchodoch bude lacnejší a zákazníci ušetria.
„Spotrebitelia by už nemali platiť dvakrát - prvýkrát pri platbe kartou, druhýkrát v cene zvýšenej o medzibankový poplatok, keďže obchodník poplatok automaticky premieta do kúpnej ceny,“ vysvetľuje Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Tento krok Európskej komisie môže postihnúť banky, hlavne internetové, teda u nás mBank a Zuno. Kým banka Zuno sa k téme nechcela vyjadriť, mBank priznala, že provízie z platieb kartou sú jedným z jej troch príjmov. „Regulácia provízie za bezhotovostné transakcie by túto časť výnosov zrejme ovplyvnila,“ povedal jej hovorca Matej Kubinec.
Predpoklad, že zo zníženia poplatkov budú profitovať ľudia, však spochybnila analýza profesorov ekonómie z Španielsku. Španieli v rokoch 2006 až 2010 znížili tieto poplatky o 60 percent, banky vtedy prišli o 3,3 miliardy eur.
Straty si podľa analýzy nahradili v iných poplatkoch pre platobné karty, ktoré museli zaplatiť klienti. Náklady pre klientov bánk sa tak zvýšili až o 50 percent. Z opatrenia profitovali len obchodníci, tí ušetrili 2,7 miliardy eur. Podobné výsledky potvrdzuje analýza britskej University of Essex.
