Pošta tvrdí, že platby kartou by pre ňu boli rovnako nevýhodné ako pre malých obchodníkov.
BRATISLAVA. Keď prídete na pobočku pošty, bez hotovosti sa zaobídete len veľmi ťažko.
Platba platobnou kartou je aj v dobe internetu a elektronizácie verejnej správy v štátnej akciovke stále nedostupná, respektíve extrémne drahá služba.
Výnimkou sú klienti Poštovej banky, ktorí môžu platiť kartou v pobočkách, kde nie je bankomat Poštovej banky a aj to len v niektorých priehradkách. Tí za platbu banke zaplatia 15 centov.
Za sedem eur
Platba kartou
- ceny za služby Slovenskej pošty sú regulované zákonom,
- pošta ich nemôže svojvoľne zvyšovať,
- s platbou kartou má rovnaké náklady ako reštaurácie či menšie obchody,
- za každú platbu kartou by musela bankám platiť 1,5 až dve percentá,
- banky a pošta tvrdia, že nenašli iné riešenie.
Klienti iných bánk musia ísť do bankomatu a potrebnú hotovosť si vybrať. Na poštách bývajú najčastejšie bankomaty Poštovej banky.
Výber hotovosti z cudzieho bankomatu spoplatňuje napríklad Slovenská sporiteľňa sadzbou 1,30 eura, v Tatra banke to je až 1,75 eura.
Druhá možnosť, o ktorej pracovníci pošty často klientom ani nepovedia, je platiť kartou na pošte za osobitný príplatok. Stojí to od siedmich do desiatich eur, čo je často viac ako položka, ktorú klient na pošte platí.
„Poplatok za transakciu kartou na pošte je 1,5 percenta z vyberanej sumy, minimálne sedem eur,“ tvrdí hovorkyňa VÚB Alena Walterová.
Nejde o klasickú platbu kartou, ale o takzvaný cash advance. Pošta akceptuje kartu, ale transakcia neprebehne elektronicky, ale z karty akoby vyberie hotovosť a z nej zaplatí za službu klienta.
Banky aj pošta tvrdia, že nedokážu nájsť lepšie riešenie, rokovania s poštou viaznu niekoľko rokov.
Cena terminálov
Pošta vysvetľuje, že mať klasické POS terminály na každej pobočke sa jej rovnako ako malým obchodníkom neoplatí. Dôvod sú poplatky za prenájom čítačiek a poplatky za každú transakciu kartou.
Platba kartou by tak bola pre poštu drahšia ako úhrada služby v hotovosti, tvrdí hovorkyňa Slovenskej pošty Stanislava Pondelová.
Ak by napríklad zákazník chcel zaplatiť kartou za poslanie 150 eur, zaplatí za poštovné 50 centov. Za platbu kartou by pošta musela zaplatiť bankám manipulačný poplatok približne tri eurá.
Kým obchodníci si túto sumu zaratúvajú do vyšších cien, ceny pošty reguluje Poštový úrad. Tým pošta vysvetľuje, že nemôžu ceny zvýšiť o náklady za platby kartou. Ak zákazník platí poukážkou na pošte, napríklad účet za plyn, nemôže mu pošta z jeho platby odpočítať ani poplatok.
POS terminály by tak podľa pošty len zvýšili náklady. Minulý rok bola štátna pošta v strate 2,7 milióna eur.
Zmluva je v poriadku
Pošta spolupracuje s Poštovou bankou, v ktorej má pošta 1,7 percenta akcií, už 13 rokov.
Zmluvu o prevádzkovaní bankomatov a terminálov Poštovej banky na pobočkách pôšt vyšetroval aj Protimonopolný úrad.
„V roku 2010 dospel k záveru, že na trhu nedošlo k porušovaniu zákona o ochrane hospodárskej súťaže,“ povedala hovorkyňa úradu Alena Sedláková.
Rovnaké obmedzenia ako u nás má aj Česká pošta, ktorá pri platbách kartou spolupracuje s ČSOB.
„Pre problematiku pošty ani v bankách, ani na pôde Združenia pre bankové karty nebolo nájdené pochopenie,“ vraví Marta Selicharová z Českej pošty.
Priestor pre banky
Kde zaváhala pošta, sa snažia presadiť výraznejšie banky. Raiffeisen banka predstavila novinku, ktorou umožnila uhradiť na pobočkách faktúry za plyn či elektrinu.
UniCredit Bank alebo VÚB spolupracujú s obchodnými sieťami Coop Jednota a CBA, kde sa dajú faktúry za plyn alebo telefón zaplatiť popri nákupe.
Vo februári sa banky spoločne dohodli, že sa faktúry budú dať platiť aj cez nasnímanie čiarového alebo QR kódu mobilným telefónom.
Systém vytvára slovenská firma Forsys. V praxi tento spôsob platenia ponúka Slovenská sporiteľňa, UniCredit Bank a Prima Banka.
Ostatné sa majú pridať v priebehu niekoľkých mesiacov (do konca mesiaca má pribudnúť ČSOB, v priebehu septembra Tatra banka a VÚB). Forsys začala rokovať aj s poštou, ale na konkrétnych krokoch a termínoch sa nedohodli.
