BRATISLAVA. Milióny ľudí otvára každý deň plechovku koly alebo piva. Neuvedomujú si, že platia za plechovku o desatinu centu navyše.
Dôvodom je rastúca cena hliníka, ktorou dokážu banky manipulovať tak, ako im vyhovuje.
Prelom nastal v roku 2010, keď americké banky ako Goldman Sachs začali skupovať firmy, ktoré založili biznis na skladovaní kovov.
Najväčšou je Metro International Trade Servises, ktorá skladuje kovy ako meď alebo hliník. Ide o komodity, ktoré sa obchodujú na burze, na ktorej sú banky najvýznamnejší hráči.
Falšovanie dát
Keďže sklady patria pod kontrolu Goldman Sachs, ľahko mohli falšovať dáta o skutočných zásobách hliníka na skladoch, umelo zdržiavať dodávky pre potravinárske firmy, automobilový či letecký priemysel a cenou hliníka mohla a môže efektne manipulovať.
Objemy zásob na skladoch sú obrovské, ich pohyb má vplyv na krátkodobý vývoj spotových cien. V utorok sa má problémom zaoberať americký Senát, ktorý má riešiť, či nejde o konflikt záujmov.
„Pokiaľ veľkí hráči chcú zvýšiť cenu, tak papierovo znížia objem zásob k dodaniu v krátkom čase z dôvodu nedostatku, ktorý mohol byť vyvolaný len presunom komodity do druhého skladu,“ tvrdí analytik Saxo Bank Karol Piovarcsy.
Hliník sa spotrebúva ročne pri výrobe 90 miliárd plechoviek len v USA, tony tohto kovu sú nevyhnutné pri výrobe áut, elektroniky alebo aj v letectve. Za tri roky, odkedy Goldman Sachs kúpil sklady kovov, vyššie ceny hliníka spôsobili, že potraviny a iné tovary zdraželi celkovo o päť miliárd dolárov, tvrdí denník New York Times (NYT).
Ceny hliníka - skok nastal v roku 2010, keď Goldman Sachs kúpil Metro International Trade Servises
Zdroj: fastmarkets.com
Kreatívna logistika
Takmer tri desiatky skladov firmy Metro International Trade Servises sa nachádzajú v priemyselných zónach zbankrotovaného Detroitu.
Kamióny nové dodávky hliníka každý deň privážajú a odvážajú. Ako vyplýva z reportáže agentúry Reuters a denníka NYT ide však o prepracovanú hru, ako zarobiť.
Bývalí zamestnanci skladov priznali, že kamióny odvážali hliník občas zákazníkom ako Coca Cola, ale oveľa častejšie do iných skladov v Detroite, ktoré patria rovnako Goldman Sachs.
Napriek tomu, že dodávky meškali mesiace, pracovníci v skladoch si v práci odsedeli 12 hodín a nepohli ani prstom.
Účelom tohto kroku bolo umelo predlžovať čas skladovania. Banka totiž dokáže zarobiť ročne milióny dolárov navyše na poplatkoch za nájom skladov, ktoré jej platia firmy ako Coca Cola či General Motors. Firmy majú mať na druhej strane zaručené, že keď budú hliník potrebovať, budú ho mať k dispozícií do niekoľkých týždňov.
Takýto model fungoval do roku 2010. Kým pred kúpou skladov priemerná dĺžka dodávky hliníka trvala asi šesť týždňov, po kúpe skladov bankou Goldman Sachs sa dodávky predĺžili 20-násobne - trvajú dlhšie ako 16 mesiacov.
Pre firmy ako Coca Cola hrozí pre nedostatok materiálu nielen prestoje, ale navyše platí zbytočne poplatky za dlhé skladovanie. Banka touto taktikou vytvorila tajomný pocit, že hliníka je na trhu nedostatok, čo stlačilo jeho cenu nahor.
Ročne najmenej 160 dolárov navyše
Pred pár dňami vydali analýzu k téme komoditných skladov aj dva think tanky: britský European Policy Studies a the European Capital Markets Institute.
Vypočítali, že poplatky na skladovanie tvoria ročne na jednu tonu dodatočné náklady vo výške 160 dolárov. „Je jasné, že časť zo zdržiavania dodávok je umelá,“ povedal pre agentúru Reuters Diego Valiante, jeden z autorov analýzy.
Metro ani Goldman Sachs sa k problémom nechceli vyjadriť, v minulosti tvrdili, že omeškanie spôsobujú nedostatočné kapacity kamiónov, vysokozdvižných vozíkov a pracovníkov. V skutočnosti ide o prepracovanú stratégiu, ako vyťažiť zo skladov maximum.
Firma Metro má na skladoch asi 1,5 milióna ton hliníka a každý deň by mala podľa štandardov vyviesť svojim zákazníkom asi 3000 ton. V skutočnosti až 90 percent objemu hliníka kamiónmi mieri späť do skladov na druhej strane Detroitu.
Z dát komoditnej burzy London Metal Exchange vyplýva, že od začiatku roka sklady Metra International v Detroite prijali vyše 364-tisíc ton hliníka (40 percent svetových dovozov hliníka) a dodali klientom len 171-tisíc ton (asi 23 percent svetových dodávok hliníka).
Regulácia sa nekonala
Napiek tomu, že na problém už v roku 2011 upozornila televízia BBC, ale aj spomínaný Reuters, regulácia týchto praktík sa nikam nepohla.
Došlo k presnému opaku. Praktiky môže ukončiť rozhodnutie americkej centrálnej banky Fed, ktorá by bankám ako Goldman Sachs či Morgan Stanley nepredĺžil výnimky na investície do nefinančného sektora.
Ide o výsledok deregulácie v 80. rokoch minulého storočia, keď sa banky stali aj obchodníkmi a začali skupovať firmy, ktoré ovládali energetický sektor, prístavy alebo rafinérie.
Pre banky vlastníctvo týchto firiem netvorí len investíciu, ale dáva cenné informácie o trhu z prvej ruky. Vlani po tvrdom lobingu bankám Komisia pre cenné papiere (SEC) umožnila skúpiť firmy, ktoré držia na skladoch 80 percent zásob medi a uložiť ich na skladoch. Na meď sa zamerala banka JPMorgan Chase.
O regulácii nad praktikami s manipuláciou hliníka nejaví nik záujem. Dôvod bol viac menej očividný - dohľad vykonáva najväčšia komoditná burza London Metal Exchange, ale žije aj z poplatkov za uskladnenie kovov (jedno percento), ktoré jej posielajú banky.
Reforme burzy London Metal Exchange bránili ľudia z bánk – Citigroup, Barclays či Goldman Sachs, ktorí boli v jej vedení. K zmene došlo vlani, keď bola 135-ročná burza predaná konkurenčnej Hong Kong Exchanges & Clearing za 1,4 miliardy libier.
Šéf burzy Martin Abbott za predaj získal ako prémiu 10 miliónov libier, pred mesiacom oznámil rezignáciu.
Začiatkom mesiaca po tlaku pivovarov a iných firiem burza otvorila diskusie, ako problém vyriešiť. Jedným z nich je podľa denníka The Financial Times aj opatrenie, aby sklady, ktoré meškajú s dodávkami dlhšie ako 100 dní vyviezli zo skladu denne o 1500 ton viac kovu, ako do skladu priviezli.
