BRATISLAVA. Generálna prokuratúra nesúhlasí s návrhom, aby chudobným páchateľom priestupkov zrážali pokuty z dávok v hmotnej núdzi.
Preto prokuratúra podala zásadnú pripomienku k návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý spomínané pravidlo obsahuje.
"Navrhovaný výkon zrážok z dávok pomoci v hmotnej núdzi páchanie priestupkov ako protispoločenského správania neodstráni - skôr naopak, jeho frekvenciu zvýši," zdôvodnila svoju výhradu generálna prokuratúra.
"Všeobecne možno súhlasiť s potrebou postihovania páchateľov priestupkov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale problém je potrebné riešiť skôr inštitucionálne a komplexne a nie iba jeho následky," odkazuje generálna prokuratúra ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Generálna prokuratúra považuje za protiústavný návrh, podľa ktorého možno vyplácanie dávok a osobitných príspevkov podmieniť verejnoprospešnými prácami.
Podľa zákona o priestupkoch platí, že ak ten, kto priestupok spácha, nemá na zaplatenie pokuty, môže si každé tri eurá odpracovať hodinou verejnoprospešných prác. Generálna prokuratúra vysvetľuje, že podľa ústavy má každý, kto je v hmotnej núdzi, právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná pre základné životné podmienky.
Štát je teda oprávnený stanoviť, ktoré životné podmienky sú základné a ktoré opatrenia sú nevyhnutné na ich zabezpečenie. Pokiaľ štát legitímne vymedzí pojem hmotná núdza a súčasne vymedzí aj podmienky nároku na dávku, nemôže na ňu neskôr siahnuť pokutou uloženou v priestupkovom konaní.
Podľa generálnej prokuratúry tým popiera samotný zmysel práva na pomoc v hmotnej núdzi.
Aj keď zámer ministerstva práce bojovať takto proti faktickej "beztrestnosti" poberateľov dávok v hmotnej núdzi je zo spoločenského hľadiska potrebný, navrhnutý spôsob riešenia nie je vhodný, lebo je v rozpore s ústavou, tvrdí prokuratúra.
