BRATISLAVA. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR žiada rezort práce a sociálnych vecí, aby stiahol z legislatívneho procesu návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Odborári totiž majú k navrhovaným zmenám viacero zásadných pripomienok.
Nepozdáva sa im to, že základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 60,5 eura má štát od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín.
"Postihne to najmä deti, ktoré si nevyberajú krajinu, ani rodinu, v ktorej sa narodia, a samozrejme aj ostatných spoločne posudzovaných, ktorí nemôžu donútiť neprispôsobivú osobu k inému správaniu,“ tvrdí KOZ.
Takéto ustanovenie môže byť podľa odborárov v rozpore so základnými ľudskými právami, ako je právo na život a právo na ľudskú dôstojnosť.
Odborári zásadne nesúhlasia so zrušením niektorých v súčasnosti existujúcich dávok v hmotnej núdzi. Rezort práce pritom navrhuje zrušiť dávku pre tehotnú ženu, dávku pre rodiča do jedného roku veku dieťaťa a príspevok na zdravotnú starostlivosť.
Tehotnej žene a rodičovi do jedného roku veku dieťaťa sa v súčasnosti dávka v hmotnej núdzi zvyšuje o 13,5 eura mesačne.
Príspevok na zdravotnú starostlivosť je na každú osobu v hmotnej núdzi dve eurá mesačne. KOZ pritom žiada nastaviť dávky v hmotnej núdzi v súlade so sumami životného minima.
"Ani po obdŕžaní dávky v hmotnej núdzi nedosiahne príjem jednotlivca ani spoločne posudzovaných osôb výšku sumy životného minima,“ upozorňujú odborári.
Ďalšou zo zásadných požiadaviek KOZ je rozlíšenie objektívnych a subjektívnych dôvodov odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi.
"Nepovažujeme za správne a spravodlivé, aby sa k nezamestnaným osobám pri priznávaní štátnych sociálnych dávok pristupovalo rovnako, bez ohľadu na to, či ide o osoby, ktoré odpracovali 20 - 30 rokov a vo vyššom veku sa stali nezamestnanými nie vlastnou vinou, alebo o osoby, ktoré v skutočnosti celý život nepracovali a aby im bola poskytovaná rovnaká dávka pomoci v hmotnej núdzi,“ odkázali rezortu práce a sociálnych vecí.
Rozlíšenie medzi objektívnou a subjektívnou odkázanosťou by podľa odborárov napomohlo spravodlivejšiemu poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi.
Ako upozorňuje KOZ, dávky v hmotnej núdzi sa nezvyšovali od roku 2009.
"Takáto úroveň je v rozpore tak s medzinárodnými ako aj s európskymi právnymi predpismi - ide najmä o porušovanie základných práv a slobôd,“ tvrdia odborári.
Medzi najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva podľa nich pritom nepatria len Rómovia, ale aj viacdetné rodiny, ľudia bez práce najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.
KOZ preto žiada, aby boli sumy dávok v hmotnej núdzi valorizované najmenej o úhrn zvyšovania cien za posledné tri roky, teda roky 2010 až 2011.
