Čím drahšie budú skládky, tým lákavejšie bude odpad spaľovať.
BRATISLAVA. Štát chce zvýšiť obciam aj firmám poplatky za skládkovanie vybraných druhov odpadov.
Tlačí nás do toho Európska únia, ktorá plánuje výrazne znížiť množstvo odpadu ukladaného na skládkach. Brusel dokonca zvažuje, aby sa do konca roku 2020 prestal odpad úplne skládkovať.
Aké sú výhrady
Poplatky
Poplatok za skládkovanie komunálneho odpadu:
- Obciam, ktoré triedia papier, sklo, kovy, plasty a biologicky rozložiteľný odpad, môže poplatok stúpnuť zo 4,98 na 5,98 eura za tonu v roku 2016.
Poplatky za skládkovanie pre výrobcov:
- Postupne sa zvýšia z 33,19 na 37 eur za tonu v roku 2016.
- Pri nebezpečnom odpade majú stúpnuť z 33,19 eura za tonu postupne na 70 eur v roku 2016.
Ministerstvo životného prostredia pre mestá a obce navrhlo zvýšenie poplatku o jedno euro za tonu komunálneho odpadu. Odpad sa má viac triediť.
Obce majú dva argumenty, prečo nechcú platiť ani o euro vyšší poplatok. Vláda, s ktorou podpísali vlani na jeseň memorandum, ich tlačí do výrazného šetrenia. Vyššie náklady by museli preniesť na občanov.
„Štát hovorí, že chce obmedziť skládkovanie, čo je v poriadku, no neponúkol nám alternatívu,“ hovorí starostka Brusna Viera Krakovská.
Podľa nej v menších mestách či obciach chýbajú zberné dvory a na Slovensku sú len dve spaľovne komunálneho odpadu.
Ekológovia hovoria, že spaľovanie by malo prísť na rad až vtedy, keď sa nedá recyklovať.
„Spaľovne sú potrebné, ale s rozumnou mierou. Rizikom napríklad je, že sa spáli aj to, čo sa dá recyklovať,“ hovorí Miloš Veverka z CEPTA.
Koľko potrebujeme spaľovní, by malo podľa neho povedať ministerstvo.
Zvýšenie cien za skládkovanie Veverka podporuje.
Bude viac spaľovní?
Minister životného prostredia Peter Žiga v máji povedal, že vidí budúcnosť napríklad v podporovaní spaľovania odpadov. Už dnes štát garantuje výkupné ceny elektriny, ktorá sa vyrobí zo spaľovania odpadu.
Na otázku, či štát zvýhodní spaľovanie tuhého komunálneho odpadu, teraz ministerstvo povedalo, že takúto podporu deklaruje v legislatívnom zámere zákona o odpadoch, ktorý prešiel vládou.
„Problémom je veľmi negatívny postoj obyvateľstva k budovaniu nových spaľovní, pričom v Európe je úplne normálne, že spaľovne sa nachádzajú aj v centrách veľkých miest, napríklad vo Viedni,“ tvrdí ministerstvo.
Tuhý komunálny odpad spaľuje spaľovňa v Bratislave a v Košiciach.
Vladimír Švábik, ktorý šéfuje bratislavskej spaľovni patriacej spoločnosti OLO, hovorí, že podľa ich odhadov chýba na Slovensku päť až sedem spaľovní bratislavského typu.
Ich odhad vychádza z toho, že by jedna spaľovňa tuhého komunálneho odpadu pokrývala spádovú oblasť v okruhu 50 až 70 kilometrov a bola by na 500-tisíc obyvateľov.
Certifikovaných spaľovní, ktoré by mohli spaľovať priemyselný odpad, je na Slovensku viac, no nie sú vyťažené. „Národná legislatíva povolila spaľovanie iba vybraným spaľovniam,“ hovorí viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Roman Karlubík.
Ministerstvo uvažuje, že to zmení. Rezort po námietkach zástupcov miest a obcí hovorí, že obciam poplatky možno nakoniec nezvýši. Neplatí to o výrobcoch. Tým poplatky za skládkovanie stúpnu ešte viac.
„Navrhované zvyšovanie poplatkov je jasným príkladom riešenia situácie s odpadmi na úkor priemyslu," povedal Karlubík.
