Ak by výšku odvodu z tržieb slnečných elektrární určovali bankári, nebola by vyššia ako desať percent.
BRATISLAVA. Vláda chce od januára zaviesť špeciálny odvod pre výrobcov elektriny zo slnka, takzvané fotovoltické elektrárne.
Premiér Robert Fico povedal, že tieto peniaze sa majú použiť aj na zníženie cien elektriny pre domácnosti a firmy. Vláda zatiaľ detaily nového zdanenia neukázala, hoci sa s ním ráta už budúci rok.
Aké sú možnosti
Pár faktov
O fotovoltike
- Tento biznis sa najviac rozšíril v rokoch 2010 a 2011.
- Väčšina z elektrární má zrejme zaručenú výkupnú cenu 380 eur za megawatthodinu.
- Ceny solárnych panelov sa odvtedy znížili na polovicu.
- Elektráreň, ktorá stála pred troma rokmi 3,5 mil. eur, môže mať dnes podľa odhadov hodnotu pol milióna eur.
Jedna z možností je odvod z tržieb slnečných elektrární. V Česku platia tamojší výrobcovia elektriny zo slnka od roku 2011 odvod z tržieb vo výške 26 alebo 28 percent.
Ich rozpočtu to vlani pomohlo sumou v prepočte okolo 250 miliónov eur. Tento rok by mali elektrárne platiť odvod poslednýkrát.
O odvode z tržieb sa ako o jednej z možností uvažuje aj u nás, otázna je výška sadzby. Ak by bola taká ako v Česku, štát by získal asi 50 miliónov eur. Podľa asociácie fotovoltických elektrární totiž bola vlani dotácia na slnečné elektrárne vyše 200 miliónov eur.
Podmienky pre fotovoltické elektrárne v Česku a u nás sú rôzne. U susedov majú zaručené ceny na dvadsať rokov, okrem toho sa každý rok zvyšujú o infláciu a istý čas mali aj daňové prázdniny. Naši výrobcovia majú isté výkupné ceny na 15 rokov.
Analytici jednej zo slovenských bánk cez stresové testovanie zisťovali, akú sadzbu by elektrárne ešte uniesli. Vyšlo im, že by nemala byť vyššia ako desať percent.
Pri tejto sadzbe by elektrárňam po úhrade istiny a úrokov ešte zostal zisk. Ročný výnos pre štát by v takom prípade nebol vyšší ako 20 miliónov eur.
Štát by mohol namiesto tržieb extra zdaniť aj zisky elektrární, no získal by tým málo. Firmy si môžu hospodársky výsledok optimalizovať. Navyše elektrárne si počas prvých šiestich rokov uplatňujú odpisy, čo viaceré z nich hádže účtovne do straty.
Výhrady a riziká
Slnečný biznis sa začal u nás rozbiehať za prvej Ficovej vlády od roku 2009. Na trhu sa hovorí, že medzi prvými investormi, ktorí získali licenciu, mali byť najmä podnikatelia blízki Smeru, napríklad Jozef Brhel.
Informácie o tom, akú časť fotovoltických elektrární ešte majú pôvodní majitelia, sa rôznia. Je preto riziko, že daň nepostihne tých, ktorí z biznisu vyťažili najviac.
„Kým na začiatku takéto zdroje stavali aj firmy blízke dobre známym menám, dnes je veľká časť z nich v rukách bánk a iných nových vlastníkov,“ tvrdí Michal Hudec z firmy energy analytics.
Rizikom je aj to, že štát môže podobne ako v Česku čeliť žalobám. Tamojší ústavný súd zdanenie fotovoltiky odobril, no krajina čelí medzinárodnej arbitráži.
Skúsenosť s mimoriadnym zdanením vysokých ziskov už Slovensko má. Ivan Mikloš nechal zdaniť podniky, ktoré na burze predávali povolenky na vypúšťanie CO2. Smer potom hrozbám podnikov ustúpil, no štát dovtedy získal na tom odvode 50 miliónov eur.
Problém môže byť aj rôzna návratnosť elektrární. „Plošné nastavenie odvodu z výnosov nezohľadňuje špecifiká jednotlivých projektov,“ hovorí Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.
Ak boli projekty financované z bankových úverov, návratnosť je podľa bankárov často nad desať rokov. Všeobecne platí, že najstaršie fotovoltické elektrárne z roku 2010 mali najrýchlejšiu návratnosť investície.
Zámer je podľa našich informácií taký, že nová daň by mala čo najmenej zasiahnuť malé inštalácie solárnych panelov na strechách domov.
