Štát bude mať o čosi menší dlh, ale zvýši závislosť od nálady trhov.
BRATISLAVA. Výška nášho dlhu otvára debatu, či by nám nestačilo na účte menej peňazí, ktoré máme ako rezervu na splácanie záväzkov štátu, no zvyšujú náš dlh.
Minister financií Peter Kažimír je pod tlakom, lebo vláda sa pre rastúci dlh nemusí vyhnúť prísnejším postihom podľa zákona o dlhovej brzde.
Ku koncu marca stúpol náš dlh na 54,9 percenta HDP, čo je úroveň, ktorú by sme mali mať podľa plánu v decembri. Sčasti aj preto, že sme si od investorov požičali viac, ako sme akútne potrebovali.
Ak by dlh prevýšil na konci roka 55 percent, vláda by už napríklad musela viazať výdavky. Pri úrovni dlhu 57 by vláda musela pripraviť vyrovnaný rozpočet.
Akú máme rezervu
Dlh rastie najmä preto, že vláda míňa viac peňazí ako vyberá na daniach či poplatkoch. Dá sa to ukázať na príklade roku 2012.
Dlh vlani narástol o 7,5 miliardy eur, teda o štvrtinu. Približne polovicu sumy, o ktorú stúpol, tvoril nový rozpočtový deficit.
Verejný dlh sa zvýšil aj pre záväzky, ktoré máme v eurovale a pre hotovostnú rezervu na účte. Tú máme teraz vyššiu ako päť miliárd eur.
Keby sme si teoreticky najbližších deväť mesiacov už nič nepožičali, štát by mal ešte z čoho splácať záväzky.
Vyššiu rezervu máme aj preto, že štát využil možnosť požičať si lacno vďaka pokojným trhom. Ako možno o tejto rezerve uvažovať, vidno na nasledujúcom príklade: na účtoch máme štyri miliardy eur, ktoré momentálne nepotrebujeme.
Investorom za to platíme ročne 1,5 percenta, čo je 60 miliónov eur. Predpokladajme, že úroky na trhoch stúpnu na 2,5 percenta. Ak by sme nemali rezervu a potrebovali by sme štyri miliardy, zaplatili by sme ďalších 40 miliónov eur navyše.
To, že máme rezervu, nám pomohlo na konci roku 2011. Slovensko vtedy malo tri mesiace problém s pôžičkami.
Netlačte na Kažimíra, radí Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Štát zníži dlh
Každý vydaný dlhopis však zvyšuje dlh. Na ministerstve financií sa teraz debatuje o tom, či by nám nestačila aj trojmesačná rezerva, teda asi dve alebo tri miliardy eur.
Oficiálne sa k výške rezervy ministerstvo nevyjadrilo. „Je to téma, ktorá patrí na odbornú platformu,“ uviedlo.
Šéf agentúry Daniel Bytčánek hovorí, že rezervu by sme mali mať aspoň na šesť až deväť mesiacov. „Za nie príliš šťastné považujem to, že vydávanie dlhopisov priamo ovplyvňuje zákon o dlhovej brzde.
Ak by sme sa riadili podmienkami na finančných trhoch a nie legislatívou, vydali by sme ešte o jednu až dve miliardy eur viac dlhopisov,“ hovorí Bytčánek.
Plán je podľa informácií SME taký, že rezerva sa do konca roka zníži na dve až tri miliardy. Zníži sa tak, že za rezervné peniaze štát odkúpi naše dlhopisy, ktoré sú splatné začiatkom nového roka. To môže vládu nateraz zachrániť pred dlhom vyšším ako 55 percent.
Aký je čistý dlh
„Ak si požičiavame na trhu za výhodných podmienok, je to čas na to, aby sa rezerva zvyšovala a nie naopak,“ hovorí šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš. Vláda by podľa neho mala ukázať analýzu, aká rezerva je pre Slovensko dobrá.
Dilemu o výške rezervy by mohol vyriešiť Eurostat. Od budúceho roka by mal zverejňovať aj čistý dlh, teda taký, ktorý je očistený aj o spomínanú hotovostnú rezervu.
„Ak Eurostat po diskusiách s členskými krajinami dospeje k rozumnej definícii čistého dlhu, ústavná väčšina v parlamente by mohla previazať pásma dlhovej brzdy na tento nový ukazovateľ bez väčšej ujmy na dôveryhodnosti pravidiel," povedal člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Michal Horváth.
Ak by sa teda politici rozhodli oprieť dlhovú brzdu o čistý dlh, mali by sa tomu prispôsobiť aj úrovne pre postihy. Alebo by sa ponechali súčasné úrovne, no v rámci prechodného obdobia by sa dohodol skorší alebo rýchlejší pokles k 50 percentám, než je to nastavené teraz.
