BRATISLAVA. Podnikateľ Miroslav Výboh popiera záujem o kúpu stavebnej firmy Doprastav.
Ako jedného z možných investorov do firmy s množstvom verejných zákaziek ho s odkazom na dva nezávislé zdroje spomínali Hospodárske noviny.
„Tieto informácie sú nepravdivé. Nebol som nikdy aktívny v oblasti stavebníctva a nie je ani mojím strategickým zámerom vstupovať do tejto komodity,“ odkázal Výboh.
Ten podniká najmä v zbrojárskom priemysle, patrí k skupine podnikateľov blízkych Smeru, rovnako ako Juraj Široký, ktorý vlastní Váhostav.
V hre má byť J&T
Doprastav nedávno potvrdil, že záujem investovať do firmy majú štyria uchádzači. Detaily firma neuviedla.
Jedným z nich by mala byť finančná skupina J&T, ktorá však svoje transakcie nekomentuje, kým nie sú ukončené.
Doprastav tvrdí, že záujem oň je skôr zo zahraničia. Možnosťou je aj maďarská firma Intertoll, ktorá sa venuje skôr prevádzke ciest. K otázkam okolo Doprastavu sa vyjadrila nejasne: „Nemôžeme poskytnúť žiadne informácie o subjektoch, na ktoré sa pýtate.“
Cena v kontraktoch
Cenu Doprastavu dvíha najmä to, že má blízko k zákazke na najdlhší tunel na Slovensku. Tunel Višňové chce Doprastav postaviť za 383 miliónov eur.
Sporiť sa bude s firmou Skanska, ktorej ponuka bola o 40 miliónov eur lacnejšia. Zo súťaže ju však vylúčili, a tak sa čaká, kým jej námietku dorieši Úrad pre verejné obstarávanie.
Nedávno Doprastav podpísal aj kontrakt na výstavbu časti D3 smerom na Poľsko medzi Svrčinovcom a Skalitým. Spolu s Váhostavom, Metrostavom a Strabagom.
Prišli s ponukou, že diaľnicu postavia najlacnejšie, a to za 329,8 milióna eur. Štát čakal, že ho cesta môže vyjsť asi o 10 percent drahšie.
Na tomto tendri je zvláštny práve odklon od štátom odhadovanej ceny. V ďalších tendroch z posledných dvoch rokov firmy podliezali štátne expertízy aj o polovicu.
V tomto prípade sa všetky ponuky cenovo pohybovali tesne za Doprastavom. Vec vyšetruje Protimonopolný úrad.