Keď Slovensko nezmení zákony a fungovanie súdov, hrozí nám pokuta, no čerpanie eurofondov ohrozené nie je.
BRUSEL, BRATISLAVA. Keď Slovák dlhuje peniaze pôžičkovej firme, má zvyčajne menej práv než obyvateľ iného štátu Európskej únie. Vďaka tomu môže rýchlo prísť o dom, i keď dlhuje pár stoviek či tisíc eur.
Európska komisia to kritizuje, nerieši, prečo ľudia nevýhodné zmluvy podpisujú, ale kritizuje štát, najmä súdy, že to povolia.
Keď sudcovia dostanú na stôl návrh od nebankovej spoločnosti či banky, aby schválili exekúciu dlžníka, sami nepreverujú, či je úverová zmluva neférová, čo by exekúcii bránilo.
Čakajú až na podnet od dlžníka, no ten sa zväčša sám pred exekúciou nedokáže brániť, kritizuje Európska komisia.
Prečítajte si tiež:
Čo sa nepáči Bruselu na praxi pôžičkových firiem a súdov
Hrozí nám trest
„Súdy a štátne orgány uplatňujú európske pravidlá tak, že neboli schopné ochrániť spotrebiteľov pred rozsiahlym obchádzaním právnych predpisov a tak ich zbavili a zbavujú ochrany poskytovanej právom Európskej únie,“ kritizuje Slovensko eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová.
Sudcovia by mali férovosť zmlúv preverovať automaticky a nečakať na podnet od spotrebiteľa.
Brusel rozpísal slovenskej vláde svoje výhrady na tridsať strán.
Minulý mesiac poslalo Slovensko odpovede, potvrdil Andrej Králik zo slovenského zastúpenia Európskej komisie. „Teraz ich analyzujeme a podľa výsledkov skúmania rozhodneme o ďalších krokoch,“ povedal Králik.
Napomínací list je prvou fázou postupu, ktorým sa Brusel snaží prinútiť krajiny, aby rešpektovali európske právo. Môže sa to skončiť žalobou na Súdny dvor a pokutou. Eurofondy ohrozené nie sú.
Štát priznáva, že zlyhal
Pôžičkové firmy na Slovensku sa podľa Redingovej vyhýbajú férovým zmluvným podmienkam, keď do zmlúv na osobnú pôžičku napíšu, že peniaze požičiavajú na obchodné účely.
Nebankové firmy takéto zmluvy obhajujú pred súdom, i keď sa ukáže, že dlžníkom je invalidný dôchodca, tvrdí Brusel.
Pôžičkové firmy, no i banky, podľa Redingovej používajú na vymáhanie dlhov súkromné rozhodcovské súdy, ktoré môžu byť naklonené finančníkom. Problém je, že ľuďom často nanucujú obídenie štátneho súdu.
Pravidlá, podľa ktorých súkromní sudcovia rozhodujú, sú navyše nejasné.
„Následkom toho požiadavka, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, sa na Slovensku veľmi málo uplatňuje,“ píše Redingová.
Komisia tvrdí, že banky a pôžičkové firmy vymáhajú väčšinu dlhov cez rozhodcu, pričom naši úradníci priznávajú, že tieto procesy môžu byť neférové a „často prebiehajú bez účasti spotrebiteľa“.
„Takéto obchádzanie práva ešte uľahčuje neochota vašich súdov posudzovať aj bez návrhu spotrebiteľa podstatu zmluvy,“ kritizuje komisia.
Nefér, no nič sa nemení
Európskej komisii na Slovensku chýbajú nástroje, ktoré by „zabránili systematickému uplatňovaniu nekalých podmienok“.
I keď súd či komisia na posudzovanie zmluvných podmienok povie, že podmienka v zmluve s mobilným operátorom či pôžičkovou firmou je neférová, firmy ju ďalej používajú.
„Táto situácia je skutočne zvláštna. Na jednej strane komisia na posudzovanie podmienok zistila, že zmluvné podmienky pôžičkovej firmy sú nekalé, no na druhej strane sa tie isté zmluvné podmienky vo veľkej miere naďalej používajú a vymáhajú,“ čuduje sa Redingová.
Borec: Toto nie je chyba v systéme
Združenie pôžičkových firiem tvrdí, že kritika Slovenska vznikla pre správanie firmy Pohotovosť.
BRATISLAVA. To, že slovenské súdy sústavne zlyhávajú pri ochrane spotrebiteľa, ako tvrdí Európska komisia v napomínacom liste, minister spravodlivosti Tomáš Borec odmieta.
„V absolútnej väčšine prípadov súdny systém pri primeranej aktivite sporových strán ponúka účinnú ochranu.“
Opak netvrdí ani Európska komisia, len upozorňuje, že súdy by mali napríklad automaticky preverovať zmluvné podmienky a nečakať na podnet spotrebiteľa.
To, že slovenské súdy chránia spotrebiteľa, má podľa ministerstva dokazovať fakt, že nebanková spoločnosť Pohotovosť zavalila súdy tisíckami odvolaní, keď jej súdy odmietajú schvaľovať exekúcie.
„Nič nemení ani to, že oproti státisícom rozsudkov môžu stáť rozhodnutia v niekoľkých veciach, ktoré možno považovať za problémové,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Pavol Kubík.
Problém Pohotovosti
Takto vníma situáciu aj Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov.
„Celý proces Európskej komisie bol iniciovaný pre spoločnosť, ktorá bola z asociácie vylúčená pre neetické správanie,“ reagovalo združenie, kde sú najväčšie pôžičkové firmy na trhu.
Pohotovosť sa s asociáciou sporí o zákonnosť vylúčenia.
Európska komisia naozaj začala vyšetrovať Slovensko pre nefunkčný systém ochrany spotrebiteľov pre prípady spoločnosti Pohotovosť, no v napomínacom liste viaceré zistenia zovšeobecňuje aj na iné pôžičkové firmy či dokonca banky.
Problém Harabina?
Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová v napomínacom liste tvrdí, že situáciu nezlepšuje ani Najvyšší súd, pretože jeho verdikty nedávajú nižším súdom návod, či majú automaticky preverovať férovosť zmluvných podmienok.
Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin odkázal, že sudcovia sú nezávislí a nemôžu preto niesť zodpovednosť za rozhodnutia iných sudcov.
„Ako minister spravodlivosti na tieto skutočnosti ako prvý poukázal a začal neľahký boj s nelegálnou úžerou, položil základy ochrany spotrebiteľa a zriadil komisiu, ktorá sa zaoberala ochranou spotrebiteľa, z jeho dielne je viacero opatrení na ochranu spotrebiteľov,“ opisuje Harabina tlačové oddelenie súdu.
