BRATISLAVA.
Ministerstvo práce to navrhuje v novele zákona o sociálnych službách, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Účinnosť by mal nadobudnúť 1. januára 2014.
Rezort práce sa rozhodol v zákone o sociálnych službách urobiť viaceré zmeny najmä kvôli pribúdajúcim osobám, ktoré sú odkázané na sociálne služby.
"Zámerom viacerých navrhovaných zmien je upraviť poskytovanie finančného príspevku pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti aj na regionálnej úrovni podľa stupňa odkázanosti klienta na pomoc inej fyzickej osoby, a to z prostriedkov štátneho rozpočtu," zdôvodnil rezort v dôvodovej správe k predkladanému materiálu.
Ministerstvo tým chce vytvoriť pre regionálnu samosprávu podmienky na podporu a rozvoj tých sociálnych služieb, ktorým sa v súčasnosti nevenuje dostatočná pozornosť.
Rezort práce v novele navrhuje aj nový spôsob rozdelenia kompetencií obcí a vyšších územných celkov. Cieľom tejto zmeny je najmä zníženie administratívnej a finančne záťaže pre samosprávu.
"V súlade s procesom prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť sa navrhuje upraviť jednotlivé hmotnoprávne podmienky poskytovania sociálnej služby v pobytových zariadeniach a zapracovať požiadavky transformácie pobytových sociálnych služieb na alternatívne komunitné sociálne služby s cieľom vytvoriť podmienky, aby klient zotrval čo najdlhšie v prirodzenom domácom prostredí," objasňuje ministerstvo.
Taktiež by sa mali sprísniť podmienky kvality poskytovaných služieb.
Klientom má ostať viac peňazí
Ministerstvo práce navrhuje zvýšiť sumu, ktorá musí zostať klientom zariadení sociálnych služieb po zaplatení služieb.
BRATISLAVA. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje zvýšiť sumu, ktorá musí od začiatku budúceho roka zostať klientom zariadení sociálnych služieb po uhradení poplatku za sociálnu službu.
Pri celoročnom pobyte v zariadení sociálnych služieb má ísť o nárast z 20 % na 25 % zo životného minima. Klientovi zariadenia tak bude musieť zostať 49,52 eura namiesto súčasných 39,62 eura.
Pri týždennom pobyte bude musieť klientovi zostať 60 % sumy životného minima (118,85 eura), kým v súčasnosti je to 50 % životného minima (99,04 eura). Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnych službách, ktorý predložilo ministerstvo práce do pripomienkového konania.
Pri dennom pobyte so stravou sa má ochranná hranica príjmu klientov zvýšiť z 0,7-násobku životného minima na životné minimum, čo je nárast zo 138,66 eura na 198,09 eura. Ak je klient v zariadení na dennom pobyte bez stravy alebo využíva opatrovateľskú službu, hranica príjmu, ktorá mu má zostať po uhradení poplatku, sa má zvýšiť z 1,3-násobku na 1,4-násobok životného minima.
Má ísť o nárast z 257,52 eura na 277,33 eura. Navrhované zmeny sa majú týkať najmä tých klientov sociálnych služieb, ktorých starobný alebo invalidný dôchodok je vo výške 255 až 350 eur. "Celkový počet takýchto klientov je asi 16 674 osôb," konštatuje ministerstvo práce.
Ako ďalej ministerstvo uvádza, tieto zmeny znížia príjmy obcí a vyšších zemných celkov z platenia úhrady za sociálnu službu. "Predpokladaný celkový vplyv na rozpočty obcí v roku 2014 je v znížení príjmov vo výške 811 504 eur a týka sa asi 4 698 klientov sociálnych služieb," tvrdí rezort. Vyšším územným celkom majú príjmy z úhrad za sociálnu službu budúci rok klesnúť o 1,83 mil. eur, keď im nižšie sumy úhrad bude platiť približne 12 tisíc klientov zariadení.
Novelou zákona sa má okrem toho zvýšiť spoluúčasť štátu na financovaní sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti pre neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí si táto zmena zo štátneho rozpočtu v budúcom roku vyžiada 21,3 mil. eur. "Po zavedení finančného príspevku pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na regionálnej úrovni sa o uvedenú sumu zníži rozpočet výdavkov vyšších územných celkov," uvádza ministerstvo.
SITA
