Miloš Čermák je publicista
„O cene sme nevyjednávali. Povedal som sumu a Jeff súhlasil,“ opísal dnes už bývalý vydavateľ denníka Washington Post Donald Graham, ako slávny denník predal za 250 miliónov dolárov jednému z najbohatších mužov sveta, podnikateľovi Jeffovi Bezosovi.
Je to vôbec prvýkrát, keď podnikateľ, ktorého celý majetok i renomé majú pôvod v digitálnej brandži, kupuje významné tlačené médium, navyše s viac než stopäťdesiatročnou tradíciou.
A je to správa prekvapivá až fascinujúca. „Od teroristických útokov v roku 2001 mi žiadna nová informácia tak nevyrazila dych,“ napísal významný americký mediálny kritik Jack Shafer.
Bezosova nečakaná kúpa
Jeff Bezos kupuje za 250 miliónov dolárov denník ako svoju súkromnú investíciu. Zakladateľ, šéf a spolumajiteľ firmy Amazon patrí s majetkom 25 miliárd dolárov medzi najbohatších Američanov.
Zamestnancom aj čitateľom sľúbil, že do obsahu denníka nebude zasahovať a že v ňom nechá aj súčasné vedenie. Teda zatiaľ.
Bezosova nečakaná akvizícia vzbudzuje rozpaky aj nádeje. Podľa niektorých je potvrdením úpadku a skorého definitívneho konca tlače. Tvrdia, že ak Bezos Washington Post zachráni, tak iba ako inštitúciu a slávnu značku, ale nie papierové noviny.
Ich obsah prehodí do elektronických čítačiek či iných zariadení a využije všetky moderné spôsoby distribúcie digitálnej éry. Iní si myslia, že by Bezosova imaginácia a vizionárstvo mohli pomôcť aj tlači ako takej.
Úspory a škrty
Denník a jeho situácia dobre ilustrujú problémy celého novinového priemyslu. Od začiatku deväťdesiatych rokov vytrvalo stráca čitateľa.
Predaný náklad klesol za posledných dvadsať rokov takmer na polovicu, teda z 877 na 475-tisíc výtlačkov.
Z viac než tisícky zamestnaných novinárov ich zostalo niečo viac než šesťsto. Noviny v posledných desiatich rokoch zavreli všetky pobočky a kancelárie inde ako vo Washingtone.
Post pritom nikdy nebol typickým mestským denníkom a mal celoštátne, v najlepších rokoch aj medzinárodné ambície.
Veď je aj jediným médiom, ktoré môže bez preháňania tvrdiť, že dohnalo k rezignácii amerického prezidenta – Richarda Nixona v roku 1974 v slávnej afére Watergate.
S New York Times súperil o pozíciu najvplyvnejšieho amerického denníka. Po roku 2000 už v dôsledku škrtov a úspor na tento súboj nemal dosť síl.
Washington Post má za sebou dlhú históriu. Veľkú éru zažili noviny pod vedením bankára Eugena Meyera (na snímke vpravo), neskôr v práci pokračoval jeho zať Philip Graham.
FOTO - TASR/AP
Noviny so 136-ročnou históriou
Noviny založil v roku 1877 priaznivec Demokratickej strany Stilson Hutchins a v tých časoch boli, podobne ako väčšina ostatných amerických tlačovín, len politickým propagandistickým plátkom.
Začali s nákladom desaťtisíc výtlačkov, ktorý sa postupne zvyšoval. Denník pomerne často menil majiteľov a nemal veľké novinárske renomé.
Jeho najväčším „úspechom“ bol v roku 1915 preklep, ktorý vošiel do dejín žurnalistiky ako jeden z najvtipnejších v novinárskej histórii.
Novinár chcel napísať, že prezident Wilson „bavil“ svoju snúbenicu pani Galtovú (po anglicky je to „entertaining“), ale namiesto toho sa na stránkach objavilo, že do nej „vstupoval“ (angl. „entering“).
Veľká éra Washington Post sa začala až v roku 1933, keď zbankrotované noviny kúpil v aukcii finančník a bankár Eugene Meyer. Bol to bývalý šéf americkej federálnej banky (v rokoch 1930 až 1933) a s médiami nemal žiadnu skúsenosť.
Zaplatil 825-tisíc dolárov (dnes by to bolo po inflačnom prepočte asi 14 miliónov) a začal z denníka budovať prosperujúci podnik.
Ešte úspešnejší v tom bol Philip L. Graham, ktorý si vzal jeho dcéru Katherine a v roku 1946 prevzal riadenie. Stal sa významnou spoločenskou i politickou figúrou povojnového Washingtonu, bol sympatizantom a podporovateľom Kennedyho.
Darilo sa mu zvyšovať náklad a expandovať, napríklad v roku 1961 kúpil slávny týždenník Newsweek. Žiaľ, o dva roky neskôr Graham, ktorý trpel depresiami, spáchal samovraždu.
Noviny prevzala jeho žena, teda Meyerova dcéra. A hoci ju mnohí podceňovali, tak práve pod jej vedením prežili Washington Post svoju najslávnejšiu éru. Patrí do nej už spomínaná aféra Watergate, ktorá preukázala zločinné sprisahanie prezidenta.
Samotná Katherine Grahamová v nej zohrala významnú a dôstojnú úlohu, keď noviny aj novinárov v spore s politikmi plne podporovala. Zaradila sa medzi najvýznamnejších vydavateľov 20. storočia.
Jej syn Donald nastúpil do novín začiatkom sedemdesiatych rokov ako reportér, neskôr rýchlo preberal významnejšie funkcie.
Od roku 1993 celé vydavateľstvo riadil. Zostal čiastočne v tieni svojej matky, ale bol vo všetkých ohľadoch výkonným a úspešným manažérom. No neprial mu čas.
Reportéri Bob Woodward (vpravo) a Carl Bernstein odhalili na stránkach novín aféru Watergate.
FOTO - TASR/AP
Ťažké rozhodnutie
Bola to Katherine Grahamová, ktorá vyhlásila, že „noviny môžu byť naozaj dobré, len keď majú zisk“. To im totiž dáva silu a nezávislosť.
Lenže finančné výsledky Washington Post Company boli v posledných rokoch z roka na rok horšie. Vydavateľstvo v roku 2010 predalo stratový časopis Newsweek a koncom roka 2012 sa Donald Graham s rodinou dohodol, že sa pokúsi predať aj denník Washington Post.
Preňho osobne aj pre rodinu to bolo ťažké. Keď minulý týždeň oznamoval predaj novín zamestnancom, niekoľkokrát ho takmer premohli emócie. Ale ako povedal, „rodina vlastní len pätnásť percent akcií firmy, a teda sme nedoplácali len naše peniaze, ale aj peniaze akcionárov“.
Ešte v roku 2011 bola Washington Post Company medzi 500 najväčšími americkými firmami (hoci aj na 470. mieste), no v roku 2012 z rebríčka úplne vypadla. Noviny potrebovali investície, nie škrty, ale tie si firma nemohla dovoliť. A Donald Graham nechcel byť manažérom, ktorý len bude pozorovať ich úpadok.
Vydavateľstvo Washington Post Company vlastní ešte úspešný biznis v odbore vzdelávanie, vydáva internetový denník Slate (založený firmou Microsoft za éry Billa Gatesa) a prestížny časopis Foreign Affairs.
V týchto aktivitách bude - pod zmeneným názvom - pokračovať. Pre akcionárov to bude znamenať zisk, ktorý v posledných rokoch „hltala“ práve novinová divízia.
Čo urobí Bezos?
Všetci napäto čakajú, čo teraz Bezos urobí. Nikto si nemyslí, že by do denníka investoval (hoci iba jedno percento svojho majetku) a potom sa len prizeral, ako ďalej upadá. Nie je to jeho štýl.
Bezos si za posledných dvadsať rokov vybudoval imidž skvelého manažéra (podľa investora Warrena Buffetta najlepšieho v Amerike) a vizionára.
Bezos sa líši od niektorých miliardárov, v Amerike i Európe, ktorí si tlačené médiá kupujú na okrasu či na podporu svojho ega. Bude chcieť uspieť, a nie mať na tričku to, že „zavraždil“ jedny z najlepších novín v histórii.
Len zatiaľ nie je jasné, či „uspieť“ znamená transformovať slávnu značku úplne do digitálneho sveta (ako mu dnes radí väčšina analytikov aj odborníkov na médiá), alebo predsa len v nejakej podobe tlač zachovať.
Budeme ten experiment všetci sledovať so zatajeným dychom.
Jeff Bezos.
FOTO- SITA/AP
Bezos rozmýšľa dlhodobo
Bezos zbohatol, aby mohol meniť svet. Neponáhľa sa s tým.
BRATISLAVA. Jeff Bezos už na strednej škole hovoril, že chce nazhromaždiť veľký majetok. Nie pre samotné peniaze, ale preto, aby nimi mohol meniť svet.
Teraz je s odhadovaným majetkom 22 miliárd dolárov podľa Forbesu jedným z najbohatších mužov sveta.
A Bezos ho naozaj začína meniť. Cez Amazon oživil predaj kníh, kúpou Washington Post chce oživiť médiá. Neponáhľa sa, čo dokazuje aj pri iných projektoch.
Najbizarnejšie sú asi obrovské kukučkové hodiny, ktoré v súčasnosti stavia v skale v Texase. Majú fungovať desaťtisíc rokov ako symbol jeho uvažovania v dlhodobom horizonte.
Pracuje aj na tom, aby lety do vesmíru boli také lacné, že by si ich mohli dovoliť aj bežní ľudia. Ani tu sa neponáhľa, projekt ho môže prežiť.
„Postupujeme trpezlivo, krok za krokom,“ píše Bezosova spoločnosť Blue Origin na svojej stránke.
Matúš Krčmárik
