S otázkou, či platíte pravými mincami, sa stretnete častejšie. Centrálna banka ich totiž zachytila viac. Kde, to už banka nehovorí.
BRATISLAVA. „Sú tie mince pravé?“ pýta sa vodič cestujúceho v autobuse z Bratislavy do Senca, no ten nestihne ani zareagovať a vodič si stihne overiť pravosť dvojeurovej mince na magnetickej podložke.
Magnet ju pritiahne, no nezachytí. Znamenie, že minca je pravá. Stred dvojeurovej, rovnako ako eurovej mince je totiž magnetický, no okraj nie, preto ju magnet priťahuje len slabo.
I keď spoločnosť Slovak Lines, ktorá spája Bratislavu s priľahlými obcami, nezaznamenala zvýšený počet falošných mincí, vodičom prikázala, aby sa na ich pravosť dávali pozor.
„Podľa informácií, ktoré odzneli aj v médiách, sú v obehu dvojeurové mince, kde vypadáva stred,“ vraví hovorkyňa Slovak Lines Eva Vozárová.
Falzifikátov našli viac
S väčším záujmom o pravosť mincí sa môžete stretnúť aj na železniciach či v bežných obchodoch, v minulých mesiacoch sa totiž objavilo takmer trikrát viac falošných mincí ako vlani.
Kým vlani Národná banka Slovenska (NBS) ich za prvých šesť mesiacov zachytila 896, tento rok v rovnakom období išlo o 3216 mincí. Každá desiata mala hodnotu 50 centov, väčšinou išlo o falošné dvojeurové mince.
„Napriek nárastu je podiel falzifikátov v porovnaní s celkovým počtom mincí v obehu veľmi nízky,“ zhodnotila NBS, ktorá overuje pravosť pochybných platidiel.
S falošnými mincami sa častejšie stretávajú napríklad pracovníci osobného železničného dopravcu. „V tomto roku sme zachytili jedenásť falošných mincí, vlani boli štyri,“ vraví hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko Jana Morháčová.
Všetko to boli dvojeurové mince. Nepravé mince sa objavili v Galante, Fiľakove, Lučenci či v Ružomberku.
Viac nepravých mincí ako obvykle nezachytil žilinský či trenčiansky podnik autobusovej dopravy. „Bežne sa nám objavujú tri až päť falošných mincí ročne,“ hodnotí skúsenosti hovorkyňa oboch podnikov Ivana Strelcová. Väčšina cestujúcich totiž platí bezkontaktnou kartou, ktorá sa zvyčajne dobíja bankovkami.
Ani Tesco, ktoré je najväčšou obchodnou sieťou na Slovensku, nemá s falošnými mincami problém.
Mlčia, kde sa objavujú
Kde sa potom najčastejšie objavujú nepravé mince? Centrálna banka to síce vie, no nepovie. Tvrdí, že je viazaná mlčanlivosťou, ktorú môže prelomiť polícia. Tá totiž falšovanie platidiel vyšetruje.
Polícia zase nevie povedať, v koľkých prípadoch išlo o falšovanie mincí, prípady totiž vedie v kolónke spolu s falšovaním bankoviek či cenných papierov. Takýchto prípadov zistila polícia za prvý polrok asi 1667, štrnásť z nich objasnila.
Na overenie stačí magnet
Polícii treba vysvetliť, odkiaľ podozrivú mincu či bankovku máte, keď sú len opotrebované, no pravé, dajú vám náhradu.
BRATISLAVA. Keď predavač zistí, že platíte falošnou mincou, nákup sa vám pretiahne. „Zamestnanec kontaktuje svojho nadriadeného a podozrivé platidlá sa odovzdávajú polícii,“ vysvetľuje Tomáš Ferenčák z obchodnej siete Tesco.
Takýto scenár treba podľa hovorkyne Národnej banky Slovenska Petry Pauerovej očakávať, aj keď odovzdáte falošnú mincu či bankovku v banke.
„Občan musí uviesť, ako sa k podozrivej bankovke alebo minci dostal,“ vysvetľuje Pauerová. Polícia potom pochybné platidlo odovzdá centrálnej banke, ktorá preveruje jeho pravosť. Analýza im poslúži pri vyšetrovaní.
Najjednoduchšie si pravosť mince overíte magnetom. Červené mince, teda jednocentové, dvojcentové a päťcentové, sú z ocele a magnet ich preto úplne pritiahne.
Desaťcentové, dvadsaťcentové a päťdesiatcentové sú zo zliatiny medi, hliníka, zinku a cínu, preto ich magnet vôbec nepritiahne.
Jednoeurovú a dvojeurovú mincu magnet pritiahne, no len mierne. Magnetický je totiž len stred, nie okraj.
Za zhabané nepravé platidlo centrálna banka nedáva náhradu. Keď však v centrálnej banke zistia, že ide len o opotrebovanú mincu alebo bankovku, náhradu vám dajú. Na to treba viac ako polovicu zničenej bankovky a minca nesmie byť mechanicky zničená, napríklad prevŕtaná.
Adam Valček
