BRATISLAVA. Najzdlženejším slovenským mestom zostáva Žilina. Na každého jej obyvateľa pripadal na konci roka 2012 dlh 488 eur.
Situácia mesta, ktoré dodnes ťažia dlhy súvisiace s výstavbou obytnej zóny pre automobilku KIA, sa napriek tomu pomaly zlepšuje.
Pozvoľné zotavovanie sa z krízy naznačujú viaceré údaje z miest a obcí. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO dnes zverejnil analýzu hospodárenia samospráv, podľa ktorej väčšina miest a obcí dokázala vlani hospodáriť s drobným prebytkom a znižovať svoje dlhy.
Kým v roku 2011 dlhovali samosprávy bankám ešte 1,05 miliardy eur, o rok neskôr to bolo 1,01 miliardy.
„Toto zlepšenie pravdepodobne súvisí so skutočnosťou, že v krízových rokoch 2009 a 2010 došlo k nárastu zadlženia miest, kvôli ktorému boli, po komunálnych voľbách koncom roku 2010, nové vedenia miest nútené obmedzovať bežné výdavky a zlepšiť tak hospodárenie,“ hovorí analytik INEKO Matej Tunega.
Myjava sa pre dlh súdi
Viacero miest zostáva napriek tomu v ťaživej situácii. Žilina stále výrazne presahuje zákonom stanovený limit celkovej zadlženosti, ktorý by nemal prekročiť 60 percent bežných príjmov.
Mesto ku koncu roka dlhovalo 40 miliónov eur, čo je až 85,6 percent bežných príjmov. Pre radnicu to znamená, že nemôže čerpať žiadny nový úver, zabrzdená je aj väčšina rozvojových projektov.
„Dlhy však pravidelne splácame. Ešte v roku 2010 bol dlh na úrovni 130,29 percent, čo je o 44,69 percent viac ako dnes,“ povedal hovorca Žiliny Pavol Čorba.
Zo 138 slovenských miest presiahli 60-percentný limit zadlženia ešte v Myjave. Takmer 63 percent znamenalo dlh 359 eur na obyvateľa.
Mesto sa do zlej situácie dostalo v roku 2011, kedy rekonštruovalo zariadenie opatrovateľskej služby Nezábudka za 2,4 milióna eur.
Všetko o hospodárení vašej obce nájdete na webe obce.ineko.sk.
Projekt im malo preplatiť ministerstvo pôdohospodárstva z eurofondov, po výhradách Úradu pre verejné obstarávanie k priebehu súťaže však rezort od zmluvy odstúpil. Mesto sa teraz so štátom súdi a žiada náhradu škody.
Hovorca Myjavy Marek Hrin povedal, že mestu sa už v tomto roku podarilo dlh vrátiť pod zákonnú 60-percentnú hranicu.
„Situáciu však komplikuje aj povinnosť miest a obcí šetriť 10 percent bežných a 5 percent mzdových výdavkov v súlade s memorandom Združenia miest a obcí Slovenska a vládou,“ povedal Hrin.
Najzdravšia je Modra
Od komunálnych volieb v roku 2010 sa najvýraznejšie zvýšil dlh na obyvateľa v Považskej Bystrici. Kým pred tromi rokmi dosahoval 89 eur, v roku 2012 to bolo takmer 138 eur.
Aj tu zhoršenie vysvetľujú riešením mimoriadnej situácie.
„Vzhľadom na to, že mesto malo povinnosť uzatvoriť skládku odpadu, na čo sa v minulých volebných obdobiach nevytvárali dostatočné rezervy, museli sme si v roku 2012 zobrať na tento účel úver,“ povedal hovorca Filip Oubrecht.
Úplne bez dlhov bolo v roku 2012 zo 138 miest 13.
Analýza 50 najväčších miest, na ktoré sa INEKO zameralo prednostne, ukázala, že niektoré samosprávy majú problémy dodržiavať aj ďalšie zákonne limity hospodárenia.
Malacky a Handlová prekročili podľa údajov z ministerstva financií až dve kritéria, pre ktoré mali okamžite zaviesť prísny ozdravný režim. Časť záväzkov neuhradili do 60 dní po lehote splatnosti a výška záväzkov po lehote splatnosti zároveň presiahla 15 percent ich bežných príjmov.
Vedúca ekonomického oddelenia Handlovej Milica Pravdová však hovorí, že mesto porušilo len jedno z dvoch kritérií na ozdravný režim. V softvéri sme omylom do záväzkov zarátali aj úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania," vysvetľuje. K podobnej situácii vraj došlo aj v Malackách.
Iné zákonné kritérium, ktoré samosprávam určuje povinnosť nevynaložiť na splácanie dlhov viac ako 25 percent bežných príjmov, nedodržali vlani v Dubnici nad Váhom, Trenčíne a Banskej Bystrici. Pre tieto mestá to rovnako ako pre Žilinu znamená, že si už nemôžu požičiavať.
Celkové finančné zdravie
INEKO na základe viacerých ekonomických ukazovateľov za posledné roky vypočítal aj celkové finančné zdravie miest. Najlepšie z porovnania všetkých 138 miest vyšla Modra, najhoršie Myjava.
„Medzi päťdesiatkou najväčších miest majú veľmi dobrú finančnú stabilitu Sereď, Senec, Hlohovec, Kežmarok či Poprad,“ povedal Tunega.
„Naopak najväčšie problémy s finančnou stabilitou majú z väčších miest Handlová, Žilina a Vranov nad Topľou,“ dodal analytik.
