Ak by ministerstvo financií zarátalo do verejného dlhu aj dlh nemocníc, o rok by sa podľa rozpočtovej rady dostal nad 57 percent HDP. Vláda by tak musela pripraviť vyrovnaný rozpočet.
BRATISLAVA. Ministerstvo financií v návrhu budúcoročného rozpočtu počíta s tým, že verejný dlh Slovenska o rok stúpne na 56,9 percenta ročného výkonu ekonomiky.
To je len tesne pod úrovňou, keď by už vláda mala zostaviť rozpočet, v ktorom výdavky nemôžu prevýšiť príjmy. Tak hovorí zákon o dlhovej brzde.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Michal Horváth upozornil, že by odhadovaný dlh zverejnený v rozpočte mal byť o niečo vyšší.
Ministerstvo doň totiž nezarátalo predpokladaný dlh nemocníc vo výške sto miliónov eur, aj keď ho v návrhu rozpočtu verejnej správy, teda v tom istom dokumente, vyčíslilo.
„Spolu s touto sumou by prognóza dlhu tesne prekročila hranicu 57 percent v roku 2014,“ povedal Horváth. To by znamenalo, že vláda by musela na rok 2016 pripraviť vyrovnaný rozpočet, teda s nulovým deficitom.
„Avšak vláda ešte môže prijať opatrenia, ktoré takémuto vývoju zabránia,“ povedal Horváth.
Čo hovorí ministerstvo
Ministerstvo financií priznalo, že dlh nemocníc do očakávaného verejného dlhu nezarátalo.
„V zmysle zvýšenia transparentnosti rozpočtu sme v návrhu rozpočtu uviedli ako negatívne riziko dlh nemocníc. Na výšku dlhu by to nemalo mať vplyv, pretože doterajší vývoj príjmov, ako aj vyšší ako očakávaný rast ekonomiky predstavujú pozitívne riziko,“ povedal hovorca ministerstva Radko Kuruc.
Inak povedané, daňové príjmy sa podľa neho vyvíjajú lepšie, ako predpokladá prognóza, z ktorej vychádza návrh rozpočtu na ďalšie tri roky.
Vlani bol dlh 52,1 percenta HDP. Minister financií Peter Kažimír v parlamente vysvetľoval, prečo sa tak stalo.
V tomto roku má byť dlh vo výške 39,7 miliardy eur, teda blízko 55 percent HDP. Ak sa to potvrdí, platy členov vlády zostanú na tohtoročnej úrovni dovtedy, kým sa dlh nezníži pod 53 percent. To sa najbližšie roky nečaká.
Prečo stúpa dlh
Dlh rastie najmä preto, že vláda míňa viac peňazí, ako vyberá na daniach, odvodoch či poplatkoch. Hospodári teda s deficitom.
V budúcom roku si vláda naplánovala deficit 2,9 percenta HDP, teda vyšší, ako boli pôvodné plány. Aj preto sa očakávaný dlh dostane k úrovni, keď už vláde hrozí, že bude zostavovať vyrovnaný rozpočet.
„Problém je v tom, že vláda namiesto toho, aby znižovala deficit, bude riešiť dlh tak, že siahne na hotovostnú rezervu,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Ide o peniaze na účte, ktoré máme ako rezervu na splácanie záväzkov štátu, no zvyšujú náš dlh. Vyššiu rezervu máme teraz preto, že štát využil možnosť požičať si lacno vďaka pokojným trhom.
