BRATISLAVA. Podávanie majetkových priznaní po novom sa zatiaľ odkladá. Podľa pôvodných plánov sa mal zmenou legislatívy parlament začať zaoberať na septembrovej schôdzi s tým, že definitívne znenie by bolo schválené na októbrovom rokovaní.
Pre chýbajúci postoj vládneho Smeru sa však prvé čítanie o novele ústavného zákona odsúva na október s tým, že definitívne by mohla byť schválená na decembrovom zasadnutí.
Predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (SDKÚ) však v takomto riešení vidí riziká. Decembrové zasadnutie totiž končí až 18., pričom prezident SR Ivan Gašparovič má 15 dní na to, aby schválený zákon posúdil.
Ak by ho náhodou zákonodarnému zboru vrátil, nová legislatíva by nemohla platiť od januára 2014 a majetkové priznania by sa po novom podávali až v roku 2016.
Keďže ide o zmenu ústavného zákona, na ktorú treba 90 hlasov, teda spojenie opozície a Smeru-SD, Beblavý nechce riskovať, že právna norma na septembrovej schôdzi neprejde, a preto ju nepredloží sám, čo potvrdil na dnešnom brífingu.
Práve dnes uplynie termín na predkladanie návrhov na najbližšie zasadnutie snemovne. Ak by totiž novela neprešla, nebolo by možné ju opätovne predložiť šesť mesiacov.
"Stále vo mne žije nádej, že sa so Smerom-SD dohodneme najmä z toho dôvodu, že sa im veľmi nechce do skutočnej zmeny zákona o konflikte záujmov, ale pod tlakom verejnej mienky sa to hýbe ďalej," podotkol.
Ak však Smer-SD od ambície schváliť legislatívu ustúpi, právnu normu predloží podľa Beblavého opozícia, ktorá má v tejto veci zhodu.
"Smer-SD má ešte mesiac, aby sa vyfarbil," odkázal opozičný poslanec.
Beblavý pripomenul, že pôvodne sa záverečné grémium politických strán k zmene legislatívy malo konať ešte 2. augusta. Paška ho však nezvolal, o novom termíne doteraz neinformoval.
Na definitívnom znení právnej normy sa politici dohadovali už dlhšie. Ešte na jeseň minulého roka sa vytvorila pracovná skupina pod vedením Beblavého, v ktorej mali zastúpenie všetky parlamentné strany.
Výsledkom jej činnosti bol pracovný návrh, na ktorom bola až na malé výnimky zhoda. Materiál bol následne postúpený vedeniam politických strán.
"V máji bolo zvolané poslanecké grémium, na ktorom Paška oznámil, že Smer-SD nie je so všetkými zmenami stotožnený. Vypustili niekoľko vecí, dve z toho boli kľúčové," rekapituloval Beblavý.
Smeru-SD sa podľa jeho slov nepáčil navrhovaný podrobný popis majetku. Kým v súčasnosti verejný funkcionár oznámi, že vlastní napr. osobný automobil, po novom mal uviesť aj značku a jeho nadobúdaciu hodnotu. Kompromisný návrh už hovorí len o značke.
Vládna strana tiež mala problém s tým, že kým v súčasnosti môže zastaviť konanie výboru voči verejnému funkcionárovi väčšina výboru, po novom mala tretina jeho členov získať možnosť odvolať sa na Ústavný súd (ÚS) SR proti zastaveniu konania.
Kompromisné riešenie znamená, že pri prehreškoch, ako je oneskorené podanie majetkového priznania, bude mať výbor posledné slovo, pri závažnejších prešľapoch bude mať tretina členov výboru možnosť odvolať sa na ÚS.
Novela ústavného zákona zároveň rozširuje povinnosť podávať majetkové priznania aj na predsedu a členov Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, generálneho riaditeľa a členov Rady RTVS, šéfa a členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa, námestníka a členov Rady Slovenského pozemkového fondu, na prezidenta Policajného zboru či šéfa Vojenského obranného spravodajstva.
Okrem príjmu a majetku budú musieť verejní funkcionári oznamovať aj súkromné dary presahujúce 4000 eur. Doteraz neboli dary označené ako súkromné zákonom nijako regulované.
Dôležitou zmenou podľa Beblavého je, že pod majetkové pomery budú ďalej patriť aj prenajaté alebo vypožičané veci, ktoré verejní funkcionári užívajú, čím sa zabráni obchádzaniu ústavného zákona.
