To je dôvod, prečo bol náš dlh vlani v prepočte na občana asi o 300 eur vyšší ako v Česku.
BRATISLAVA. Keď sa porovná, aký je dlh krajiny v prepočte na obyvateľa, slovenský občan vyjde z porovnania horšie ako český.
Kým vlani vychádzal dlh Slovenska prepočítaný na každého tunajšieho obyvateľa zhruba na 6900 eur, v Česku to bolo v prepočte niečo vyše 6600 eur.
Zmena sa neočakáva ani v tomto či v budúcom roku. Každého obyvateľa Slovenska tak bude ťažiť väčší dlh štátu ako českého.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0ApSbVvXy9w26dFk4SVVvbHROeHp4R2M5ZGJlaWlfNGc&transpose=0&headers=1&range=A3%3AC12&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"vAxes":[{"titleTextStyle":{"color":"#222","italic":true,"fontSize":"9"},"title":"Zdroj: MF SR, RRZ, Komer\u010dn\u00ed banka, n\u00e1rodn\u00e9 \u0161tatistick\u00e9 \u00farady","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"logScale":false,"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"logScale":false,"maxValue":null}],"title":"Dlh krajiny prepo\u010d\u00edtan\u00fd na ob\u010dana (v eur\u00e1ch)","booleanRole":"certainty","height":334,"animation":{"duration":500},"legend":"right","width":500,"useFirstColumnAsDomain":true,"hAxis":{"titleTextStyle":{"color":"#222","italic":true,"fontSize":"9"},"title":"Pozn.: Pri prepo\u010dte \u010desk\u00e9ho dlhu z kor\u00fan na eur\u00e1 sme pou\u017eili koncoro\u010dn\u00e9 kurzy CZK/EUR zverejnen\u00e9 NBS. Pri odhadoch rokov 2013 a 2014 sme pou\u017eili kurz 25,096 CZK/EUR.","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"isStacked":false,"tooltip":{}},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1,2]},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 1"}
Prečo došlo k zmene Do roku 2011 to pritom tak ešte nebolo. Verejný dlh Slovenska v prepočte na obyvateľov vychádzal nižší ako u susedov.
„Vývoj sa otočil, lebo Česi dokázali rýchlejšie reagovať na zhoršenie verejných financií počas krízy,“ hovorí hlavný ekonóm Sberbank Vladimír Vaňo.
Kým v Česku vyskočil deficit, čo je rozdiel medzi výdavkami a príjmami verejnej správy v pomere k HDP, v krízovom roku 2009 na 5,8 percenta, u nás až na osem percent.
Česko si nižšie deficity udržalo aj v ďalších rokoch. Porovnateľný rozdiel medzi výdavkami a príjmami rozpočtu k výkonu ekonomiky sme mali až vlani, a to niečo nad štyrmi percentami.
Platí pritom, že každý deficit, ale aj vydaný dlhopis zvyšuje dlh krajiny. Nám ho zvyšujú aj záväzky z eurovalu.
Zaujímavý je aj iný pohľad. Kým ešte v roku 2008 sme mali verejný dlh pod 28 percentami HDP a Česi mierne nad touto hranicou, už o rok došlo k zmene.
Náš dlh sa dostal nad 35 percent, kým český zostal pod touto úrovňou.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0ApSbVvXy9w26dFk4SVVvbHROeHp4R2M5ZGJlaWlfNGc&transpose=0&headers=1&range=A24%3AC33&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"curveType":"","animation":{"duration":0},"width":486,"lineWidth":2,"hAxis":{"titleTextStyle":{"color":"#222","italic":true,"fontSize":"9"},"title":"Pozn.: V odhade dlhu Slovenska v rokoch 2013 a 2014 nie je zar\u00e1tan\u00fd o\u010dak\u00e1van\u00fd dlh nemocn\u00edc. MF SR ho v tomto roku odhadlo na 100 mil. eur, no do dlhu nepremietlo. Ak by tak urobilo, v roku 2014 by bol dlh mierne nad 57 % HDP. Zdroj: MF SR, n\u00e1vrh rozpo\u010dtu verejnej spr\u00e1vy na roky 2014 a\u017e 2016, KB, \u010desk\u00fd \u0161tatistick\u00fd \u00farad","useFormatFromData":true,"minValue":null,"textStyle":{"color":"#222","fontSize":"9"},"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},"chartArea":{"height":"73.713%","width":"86.486%","left":"10.135%","top":"7.859%"},"vAxes":[{"titleTextStyle":{"color":"#222","italic":true,"fontSize":"9"},"title":"","useFormatFromData":false,"formatOptions":{"source":"inline","suffix":" %"},"minValue":null,"format":"0.##' %'","viewWindow":{"min":null,"max":null},"logScale":false,"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"logScale":false,"maxValue":null}],"title":"Ako sa vyv\u00edja dlh (v % HDP)","booleanRole":"certainty","height":369,"interpolateNulls":false,"domainAxis":{"direction":1},"legend":"in","useFirstColumnAsDomain":true,"tooltip":{}},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"LineChart","chartName":"Chart 2"}
Čo sa stalo vlani V roku 2012 nám dlh stúpol viac ako o sedem miliárd eur, Česku v prepočte viac ako o osem miliárd eur. Keďže česká ekonomika je väčšia, nárast jej dlhu v pomere k HDP bol nižší ako u nás.
Nepomohlo ani to, že Česi boli vlani v recesii a dostali sa z nej až teraz v druhom štvrťroku, kým naša ekonomika si vlani polepšila o dve percentá. Náš dlh aj tak narástol viac.
Aj v tomto roku má náš dlh rásť rýchlejšie. „Predpokladáme, že český verejný dlh sa v absolútnom vyjadrení takmer nezmení,“ povedal analytik Komerční banky Marek Dřímal.
V Česku tomu chcú pomôcť najmä tak, že si štát nechá na účte len nízku rezervu na splácanie záväzkov štátu. Znížiť rezervu plánuje aj naša vláda.
Na to, aby sme videli, že keď došli bezbolestné opatrenia, sú Fico & Kažimír v koncoch s fantáziou, MMF nepotrebujeme, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
