Ak máte stromy v blízkosti elektrických vodičov a poškodia ich, za škodu budete zodpovedný.
Pani Albína je vlastníčkou pozemku v jednej z obcí na východe Slovenska a hnevá sa. Jej orech pod elektrickým vedením rokmi narástol taký vysoký, že sa drôty dostali až do koruny a ona každoročne prichádza o úrodu.
V téme sa ešte dočítate:
Nechcete drôty? Musíte zaplatiť
Od spoločnosti Východoslovenská distribučná (VSD) by chcela vymáhať náhradu škody a nápravu – elektrické vedenie preložiť.
Ako je to s orezom
- Pri niektorých vzdušných vedeniach platí zo zákona ochranné pásmo. To predpisuje možnú výšku porastov či možnosť výstavby pod vedením a v jeho blízkosti. Rozhodujúca je pritom výška napätia.
- V prípade všetkých vzdušných vedení (s ochranným pásmom aj bez neho) platí zákonná povinnosť vlastníka nehnuteľnosti zabezpečiť, aby porasty rastúce na pozemku pri páde nemohli poškodiť vodiče vzdušného vedenia.
- Distribučné spoločnosti vyzývajú vlastníkov k orezu stromov zvyčajne prostredníctvom úradnej tabule obce aj s termínom, dokedy je potrebné orez vykonať.
- Spoločnosť zvyčajne napíše aj lehotu, v ktorej jej máte oznámiť, či žiadate pre orez vypnúť elektrické vedenie (len v nevyhnutných prípadoch).
- Potom ich zákon oprávňuje vstúpiť na váš pozemok a stromy, či iné porasty orezať.
- Drevo z orezu musí zostať vlastníkovi.
- Zákon priznáva vlastníkovi, ktorý na základe výzvy distribučnej spoločnosti orez vykonal, nárok na náhradu nákladov na jeho vykonanie.
- Spôsob ich úhrady by mal byť súčasťou obchodných podmienok alebo by mal byť vopred dohodnutý medzi stranami. V praxi sa s tým však ťažko stretnete.
List zo spoločnosti ju nepotešil. Píšu jej, že tým, že majú na jej pozemku stĺpy elektrického vedenia, jej vlastnícke práva k pozemku neporušujú.
Podľa zákona totiž po ich postavení vzniklo vecné bremeno a stĺpy (ako aj prípadný vstup osôb či vozidiel súvisiacich s opravami a podobne na vedení) teda musí strpieť. Na vznik takéhoto bremena nebol potrebný ani súhlas vlastníka pozemku.
Na liste vlastníctva bremeno ani nemusí byť zapísané, píše spoločnosť.
„Takéto vecné bremená sa nezapisovali do pozemkových kníh a predpisy o premlčaní a vydržaní nie sú voči nim účinné. Nie sú ani predmetom zápisu na listoch vlastníctva v časti Ťarchy,“ prečítala si v liste.
Vlastníčka síce mala nárok na jednorazové odškodnenie, no ten už je pravdepodobne premlčaný.
Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tomto obmedzení vlastník dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Inak sa právo na jednorazové odškodnenie premlčí, píše advokátka Hana Kováčiková z Advokátskej kancelárie KPK legal.
Podľa súčasnej právnej úpravy by už takéto vecné bremeno bolo zapísané v liste vlastníctva a vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu.
Pokuta? Nie, horšie
Naopak, pani Albína má z dôvodu elektrického vedenia na pozemku niektoré povinnosti – napríklad zabezpečiť, aby porasty rastúce na pozemku pri páde nemohli poškodiť vodiče vzdušného vedenia.
Ak túto povinnosť nedodrží, pokuta jej nehrozí. „VSD v tejto oblasti neuplatňuje žiaden sankčný mechanizmus,“ píše hovorkyňa spoločnosti Andrea Danihelová.
Môže to však byť horšie. Vlastník pozemku prípadne porastov musí počítať s tým, že v prípade škody v dôsledku porušenia zákazu pestovať porasty v blízkosti elektrických vodičov, za ňu bude zodpovedný.
„Ak teda niekto svojím konaním, alebo naopak nekonaním spôsobí škodu na majetku VSD, bude ju musieť zaplatiť,“ dodáva Danihelová.
Dvojitá povinnosť?
V prípade prerasteného orechu však podľa Kováčikovej nemusí byť úplne všetko tak, ako píše distribučná spoločnosť. Zabezpečiť, aby porasty na pozemku pri páde nemohli poškodiť vzdušné vedenie je síce zákonná povinnosť vlastníka pozemku, ale aj distribučná spoločnosť má svoje povinnosti.
Napríklad zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku ňou spravovaných energetických zariadení.
Aby to mohla splniť, je oprávnená, pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia, odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník, píše advokátka.
V danom prípade, kedy je zrejmé, že strom nebol dlhé roky nijakým spôsobom okliesňovaný a prerastá do elektrického vedenia, je podľa nej preto možné pochybovať o tom, či zo strany VSD skutočne ide o zabezpečenie bezpečnej prevádzky energetických zariadení.
Náhrada za úrodu by asi neprešla
Nárok na náhradu škody za stratu úrody sa pani Albína síce môže pokúsiť uplatniť, podľa Kováčikovej však pravdepodobne neuspeje.
„Podľa môjho názoru nárok na náhradu škody za stratenú úrodu nemá, keďže strom vysadila na mieste, o ktorom musela vedieť, že jeho využitie je obmedzené – stálo tam elektrické vedenie. Preto musela byť uzrozumená s dôsledkami takejto nevhodnej výsadby,“ hovorí.
Navyše podľa Danihelovej v týchto prípadoch treba nielen preukázať výšku a rozsah škody, no aj to, že ju svojou činnosťou spôsobila distribučná spoločnosť.
FOTO - VLASTNÍČKA POZEMKU
Nechcete drôty? Musíte zaplatiť
Cena za preložku elektrického vedenia sa počíta v tisíckach eur.
Ak máte na pozemku elektrické vedenie distribučnú spoločnosť môžete požiadať o to, aby ich preložila. Podľa skúseností Východoslovenskej distribučnej o to žiadajú ľudia pomerne často.
Práce zabezpečí distribučná spoločnosť alebo to môže spraviť cez dodávateľa aj vlastník pozemku (či iná osoba, ktorá o preloženie žiada). Platiť to však bude vlastník sám, distribučná spoločnosť neprispeje ani cent.
Koľko to bude stáť, závisí od viacerých skutočností, a to od terénu, umiestnenia nadväzujúcich podperných bodov, dĺžky dotknutej časti vedenia, no aj vlastníckych vzťahov v okolí a podobne. Preložka vedenia vyžaduje projektovú dokumentáciu a v niektorých prípadoch aj stavebné konanie. Konkrétne náklady potom závisia od technického riešenia, ktoré zvolí projektant. „Aj najjednoduchší odklon trasy vedenia o niekoľko metrov preto môže stáť niekoľkých tisíc eur. Horná hranica nákladov je ešte ťažšie odhadnuteľná,“ píše Danihelová.
(ht)
