BRATISLAVA. Spôsob, akým Slovensko pomáha niektorým študentom z rozvojových krajín, je pre ich štáty možno skôr príťažou ako prilepšením.
Zahraničným študentom totiž platíme školy na Slovensku, no neskúmame, či sa aj vrátia domov a získané vedomosti nejako zúročia.
Alebo či slovenská pomoc naopak neškodí chudobnejším krajinám tým, že im berieme najšikovnejších ľudí.
Viaceré mimovládky za to štát kritizujú a ten nevie ich podozrenia vyvrátiť. Neskúma totiž, ako zahraniční študenti napokon naložia so svojím vzdelaním.
Vlani Slovensko vyčlenilo v rámci rozvojovej pomoci študentom z rozvojových krajín 2,3 milióna eur. Tento rok dá na vládne štipendiá ďalšie takmer dva milióny eur.
Mali by sa rozdeliť medzi 48 nových študentov z rozvojových krajín a 178 študentov, ktorí už študujú na našich verejných vysokých školách.
Prednostne získavajú naše štipendiá mladí ľudia z Južného Sudánu, Afganistanu či z Kene.
Nie je isté, že sa vrátia
Peniaze štátu
Pomoc v číslach
Jeden študent dostáva v rámci rozvojovej pomoci počas celého štúdia na jazykovú a odbornú prípravu 280 eur mesačne, počas prvého aj druhého stupňa štúdia každý mesiac ďalších 280 eur. U študentov tretieho stupňa suma stúpne na 330 eur.
Študenti dostávajú aj jednorazové príplatky spolu vo výške 135 eur.
Rezort školstva dáva vysokým školám na jazykovú prípravu študenta 80 eur mesačne. Rovnaký mesačný poplatok sa za študenta platí počas celého bakalárskeho alebo magisterského stupňa štúdia. pri doktorandskom stupni stúpne výdavok na 240 eur mesačne.
Študent bakalárskeho stupňa dostane za tri roky 16 935 eur a vysoká škola za študenta získa 1600 eur.
Zdroj: ministerstvo školstva, prepočet SME
Viaceré štáty už rozdané štipendiá nevykazujú ako rozvojovú pomoc, lebo nejde o priamu peňažnú pomoc rozvojovému štátu, vraví analytička v oblasti rozvojovej pomoci Nora Beňáková.
„Slovensko, ktoré si neplní medzinárodné záväzky v objeme poskytovanej pomoci, však túto možnosť stále využíva, aby vykázalo väčší objem.“
Pravidlá OECD to dovoľujú, no konfederácia mimovládnych organizácií Concord to kritizuje, lebo nie je istota, že sa študenti vrátia domov. Tvrdí, že takáto podpora je skôr dotáciou pre naše školy.
Analytička Konzervatívneho inštitútu pre oblasť školstva Zuzana Zimenová súhlasí, že takáto pomoc nie je veľmi účinná. Hovorí, že je drahá a malo by sa preto dobre sledovať, či vôbec pomáha.
V Národnom programe oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2013 sa pri podpore študentov predpokladá, že sa po ukončení štúdia vrátia do krajín, z ktorých pochádzajú.
Mimovládky však kritizujú, že ministerstvá nemajú štatistiky, kam naozaj smerujú študenti po skončení štúdia u nás.
Ministerstvo školstva SME nevedelo odpovedať na otázku, koľko študentov sa vracia domov. Jeho úradníci to vysvetľujú tým, že páky na to môže mať len krajina, ktorá ich vysiela a ktorej sú občanmi.
Nič presné nevie ani ministerstvo zahraničných vecí. Hovorí, že len vyberá krajiny, odkiaľ študenti prídu.
Pripúšťa však, že bežne niektorí absolventi u nás istý čas zostanú, aby získali praktické zručnosti v odbore. Obe ministerstvá odkazujú, že hlavný gestor pomoci cez štipendiá je ten druhý rezort.
Mali by študovať doma?
Študenti, ktorí sa u nás vzdelávajú vďaka štipendiu, často ostávajú na Slovensku, lebo si tu nájdu prácu či partnerov, vraví Silvia Blašková z Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave. Zostávajú tu podľa nej aj pre zlú situáciu v domovskej krajine.
Portál Profesia.sk eviduje niekoľko vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí si hľadajú prácu u nás a v Česku a sú z rozvojových krajín.
„Keď nie je zabezpečený návrat študentov do ich krajiny a využitie ich vedomosti doma, ide o únik mozgov z rozvojových krajín, čo je presný opak cieľa, ktorý sa sleduje udeľovaním štipendií, vraví Beňáková.
Väčší význam by podľa nej malo poskytovanie štipendií študentom zo sociálne slabších skupín v ich krajine. Ako príklad uvádza projekt Vysokej školy sv. Alžbety v Bratislave.
Tá na univerzite v Nairobi otvorila študijný program verejného zdravotníctva a sociálnej práce, ktorý môže ročne absolvovať niekoľko desiatok chudobných. Štipendium, ktoré dostávajú, je niekoľkokrát nižšie ako náklady štúdia na Slovensku.
V angličtine je len minimum programov
Väčšina štipendistov z rozvojových krajín zvládne po ročnom kurze slovenčiny prijímacie skúšky na vysoké školy.
BRATISLAVA. Aby mohli zahraniční študenti navštevovať školy na Slovensku, musia sa naučiť po slovensky. V slovenčine potom prebieha celá ich výučba.
Analytička v oblasti rozvojovej pomoci Nora Beňáková hovorí, že slovenské školy poskytujú minimum programov v angličtine. Preto je štúdium slovenčiny nutné.
Aj ministerstvo školstva potvrdzuje, že študijné programy v angličtine sú obmedzené a nepokrývajú ponuku študijných programov, ktoré sa poskytujú rozvojovým krajinám. Ak by záujemcovia chceli študovať v angličtine, zúžil by sa im prístup len na malý počet programov.
Otázne je, či ročná prípravka, počas ktorej sa študenti učia slovenčinu, stačí na to, aby skutočne zvládli učivo v tomto jazyku. Silvia Blašková, lektorka cudzích jazykov v Centre ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa učia slovenčinu aj štipendisti z rozvojových krajín hovorí, že jazyk sa naučiť dokážu.
Jej kolegyňa z centra Iveta Tunegová potvrdzuje, že až 90 percent študentov po ročnom kurze slovenčiny zvládne prijímacie konanie na vysoké školy.
Centrum ďalšieho vzdelávania nie je jediné, ktoré učí cudzincov slovenčinu. Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave dostala v rámci vzdelávacieho programu Slovenčina ako cudzí jazyk finančné prostriedky, z ktorých možno 30 percent, teda 21 752 eur, vykazovať ako výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc.
Veronika Sokolová
