Ľudí chcú viac motivovať ísť do práce aj za minimálnu mzdu. Tú možno zvýšia o 2,5 percenta. K tomu môžu ľudí motivovať nižšie odvody.
BRATISLAVA. Vláda už má prvé predstavy, ako by sa mohli znížiť odvody pre ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako jeden rok a nájdu si prácu.
Z kruhov sociálnych partnerov zaznelo, že sa robia prepočty, koľko by stálo štátny rozpočet, keby sa odvody pri týchto zamestnancoch znížili o tri percentuálne body. Malo by ísť o dočasné zníženie.
Zmeny Ficova vláda plánuje preto, aby boli ľudia viac motivovaní ísť do práce ako poberať sociálne dávky.
O koľko by si polepšili
Odvody a úľava
Pri aktuálnej minimálnej mzde 337,7 eura:
Celková cena práce je 456,54 eura. Tvorí ju hrubá mzda a odvody, ktoré platí za zamestnanca zamestnávateľ.
Tie sú vo výške 35,2 %, čiže 118,84 eura.
Zamestnanec zaplatí zo mzdy 13,4 % na odvodoch, čo je 45,22 eura. Jeho čistá mzda je potom 292,48 eura.
Ak by úľava na odvodoch bola tri percentuálne body:
Firma by na nákladoch za zamestnanca ušetrila asi desať eur.
Zamestnancom by zhruba
o 10 eur stúpol čistý plat.
Úrady práce evidujú viac ako dvestotisíc občanov, ktorí si hľadajú prácu dlhšie ako dvanásť mesiacov. Ak by sa zamestnali, viacerí by dostali len minimálnu mzdu.
Tá je dnes vo výške 337,70 eura mesačne. Pri súčasnom nastavení odvodov je čistý zárobok poberateľa minimálnej mzdy 292 eur.
Ak by sa odvody znížili o tri percentuálne body, čistý mesačný zárobok by mu stúpol o desať eur. Ak by mali rovnakú úsporu z odvodov za zamestnancov aj firmy, ušetrili by tiež zhruba desať eur.
Premiér Robert Fico povedal, že by sa minimálna mzda mohla zvýšiť o 2,5 percenta. Dosiahla by zhruba 346 eur. To by firmám náklady na zamestnancov zvýšilo. Tí by si však polepšili.
Pri dnešnom nastavení odvodov by mal zamestnanec s mimimálnym platom čistý príjem asi 300 eur. Ak by boli odvody nižšie, v čistom by zarobil niečo vyše 310 eur.
Na čo je dobré zvyšovať minimálnu mzdu, keď má zle zarábajúcim zvýšiť ich príjem zníženie odvodov? pýta sa Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Kto môže mať nárok
Konkrétnejšie úvahy štátu nie sú jasné. Otázkou napríklad je, aké vysoké mzdy by sa ešte mohli zvýhodňovať.
Minister práce Ján Richter tvrdí, že to určite nebudú platy vyššie ako priemerné. Podľa Štatistického úradu dosiahla priemerná mzda v prvom kvartáli tohto roka 789 eur.
Výška úľavy by mohla s rastúcou mzdou aj klesať a zastaviť sa pri určitej úrovni. Napríklad pri spomínaných necelých 800 eurách.
Možnosťou je stále aj to, že by sa úľava z odvodov uplatnila cez odpočítateľnú položku, alebo že sa nemusí týkať všetkých typov odvodov.
Vláda podľa kuloárnych informácií nemá jasno ani v tom, či by sa nemali nižšie odvody predsa len vzťahovať na všetkých, ktorí zarábajú málo. Za plošné uplatnenie zvýhodnenia sa prihovára aj analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Odbory sa obávajú, že ak štát zľavy dobre nenastaví, môžu firmy svojich zamestnancov len vymieňať za lacnejších, ktorých sa budú týkať zvýhodnené odvody.
Idea niekoho iného?
Opozícii sa plány Smeru pozdávajú. Šéf SDKÚ Pavol Frešo pripomenul, že podporiť trh práce cez nižšie odvody navrhovali aj oni.
„Tú ideu sme my navrhli, tak ju, samozrejme, podporíme, ale počkáme si, kým to bude napísané,“ povedal Frešo.
