O propagáciu sa nestará ani štát.
BRATISLAVA. Za necelé dva mesiace prejavilo záujem o základný bankový produkt 30 klientov. Balík s presne stanovenými službami musia banky ponúkať za euro mesačne.
Základný bankový produkt presadila vláda do novely zákona o bankách vlani, keď kritizovala rastúce poplatky bánk. Prišlo jej vhod aj odporúčanie Bruselu, aby sa zvýšila dostupnosť finančných služieb pre všetkých.
Dve tretiny záujemcov o základný bankový produkt si ho založili v Slovenskej sporiteľni a ČSOB. Poštová banka či Prima Banka, ktoré expandovali do vidieckych regiónov, nepredali ani jeden účet.
Reklama neexistuje
Základný balík
Čo za euro obsahuje
- vydanie debetnej karty,
- zriadenie a vedenie účtu v eurách,
- desať platobných operácií mesačne debetnou kartou,
- tri výbery z bankomatu mesačne,
- jeden vklad/výber peňazí v pobočke mesačne,
- tri bezhotovostné operácie vrátane trvalého príkazu na úhradu či inkasa.
Minister financií Peter Kažimír vlani tvrdil, že produkt dostane publicitu, a preto nebude dôvod, prečo by ho ľudia nemali využívať. Dnes sa jeho ministerstvo prikláňa k názoru, že sa o predaj účtu majú starať banky, lebo nejde o štátny, ale o bankový produkt.
Na otázku, či je ministerstvo s doterajším predajom spokojné, odpovedalo, že to bude analyzovať. „Po uplynutí primeranej lehoty budeme analyzovať počty klientov, ktorí ho využili,“ tvrdí tlačový odbor.
Primeranou lehotou bude podľa rezortu 25. január, dokedy banky predložia údaje o predaji účtov za euro.
Základný bankový produkt by mohlo využiť až 350-tisíc ľudí. Toľko ľudí má mesačný príjem do výšky minimálnej mzdy 337,70 eura, čo je podmienka na získanie účtu.
Sú to nezamestnaní, ľudia v hmotnej núdzi, pracujúci na dohodu, mamy na materskej dovolenke po 34 týždňoch či invalidní dôchodcovia. Ak chcú mať účet za euro, nesmú mať iný účet v banke. Účet je cielený na ľudí, ktorí s bankou neprichádzajú do styku.
Na webe aj v pobočke
Banky neoficiálne tvrdia, že im vyhovuje, ak sa balíky za euro dajú napočítať na prstoch dvoch rúk.
Spôsobuje im straty, ak by ho predávali v tisíckach, boli by vyššie. Nepáči sa im to, že je nariadený zákonom a oproti konkurencii ich neodlišuje.
Napriek tomu vravia, že sa klient o základnom bankovom produkte dozvie všetko v pobočke či na webe. „Je súčasťou produktovej ponuky a je v našom cenníku,“ vraví hovorkyňa UniCredit Bank Zuzana Ďuďáková.
„Informácia o existencii balíka sa nemusela dostať k cieľovej skupine, keďže ide o klientov, ktorí banku doteraz nevyužívali a nenavštevujú ju,“ tvrdí analytik portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarik. Slabší predaj môže ovplyvňovať aj vzdialenosť do banky, finančná gramotnosť alebo ich nedôvera v banky.
Už tu raz bol
Štátny balík služieb u nás fungoval už od októbra 2010. Presadil ho exminister financií Ján Počiatek. Po pár mesiacoch ho zrušil, pretože si ho kúpilo len päť klientov.
Banky vtedy považovali produkt za nutné zlo. Nastavili jeho parametre tak, že bol v porovnaní s ich produktmi nepredajný. Stál od troch do deviatich eur mesačne.
