Vo funkcii je o málo viac ako rok. Generálny riaditeľ RTVS VÁCLAV MIKA hovorí, že sa dnes v televízii znovu učia vyrábať pôvodné programy sami.
Najdôležitejšou správou posledného týždňa v médiách bol odchod Adriana Sarbu z čela CME, ktorá u nás vlastní Markízu. Vy ste s ním robili asi päť rokov. Aký bol?
Musím priznať, že som zaujatý čo sa týka odpovede na túto otázku, ale budem sa snažiť byť objektívny. Adrian bol presvedčivý a skúsený mediálny manažér z praxe. Ovláda intelektuálne remeslá a má jasné riadiace techniky a líderské schopnosti. Na druhej strane je nesmierne autoritatívny až direktívny a často nevytváral priestor na názorovú pluralitu a odbornú diskusiu.
Prekvapil vás jeho odchod?
Mnohých jeho odchod prekvapil, mňa menej. Povedzme, že aj napriek odchodu mám v CME stále nejaké vzťahy a kontakty, a teda je logické, že som mal nejaké informácie.
Viete si predstaviť, že by ste nastúpili na jeho miesto?
Nikdy nehovor nikdy, ale momentálne je moja mediálna priorita jasná. Moja misia je v RTVS. Navyše predpokladám, že akcionári CME už majú konkrétne predstavy o nástupníctve.
Vo funkcii riaditeľa RTVS ste už viac ako rok, mali by ste tu mať už celkom slušný prehľad. Viete, čo práve teraz vysielajú Jednotka a Rádio Slovensko?
Je jedenásť hodín dopoludnia. Na Jednotke práve dovaril Jarda Žídek, teraz ide teleshopping, potom pôjdu reprízy zo včera. Na Rádiu Slovensko máme teraz moderovaný blok, v tejto chvíli tam končia hodinové správy.
Pozrite si nezostrihaný rozhovor (piano)
Vedeli by ste vymenovať tri veci, ktoré sa vám za rok vo funkcii podarili, a tri veci, ktoré nie?
Prirodzene začnem tými pozitívami. Po prvé, spravodajstvo. Nová grafika, nové virtuálne štúdio, ale aj posun v oblasti obsahu. Druhá vec, postupný prechod celého vysielania do formátu 16:9 a HD. A treťou je úzka spolupráca s Českou televíziou, čo dokazujeme spoločnými programami, ako sú Colnica alebo miniséria o Cyrilovi a Metodovi, ktorú sme vysielali teraz v lete.
A tie negatíva?
Technologická obnova je oveľa pomalšia, ako som pred rokom očakával. Čiastočne je to dané pravidlami verejného obstarávania, je to vždy zložitý a dlhý proces. Čo takisto určite mešká, je skutočné spolužitie rozhlasu a televízie. Priznávam, že som sa v prvom roku venoval viac televízii. Bolo tu viac priorít a doslova krízový manažment. Musel som tu tráviť viac času. Mám istý dlh voči rozhlasu, ktorý sa však chystám v najbližšom čase v plnej miere vrátiť.
Vraj ste zamestnancom rozhlasu nedávno poslali aj list, v ktorom ste naznačili, že sa teraz budete rozhlasu venovať viac. V čom konkrétne?
Máme výsledky mapovacej štúdie, o ktorú by sme sa chceli oprieť. Tá ukazuje napríklad to, že medzi niektorými stanicami rozhlasu je istá kanibalizácia. To znamená, že charakter programov sa v mnohom prekrýva. Chceli by sme, aby sa jednotlivé stanice v programoch viac sústredili na svojho cieľového poslucháča. Mali by sa od seba jasnejšie odlišovať a profilovať. Ale tá problematika je oveľa komplexnejšia.
Viete už teraz povedať, v čom sa jednotlivé stanice zmenia?
Najviditeľnejšie to bude medzi Rádiom Slovensko a Reginou, kde je tento problém najviac citeľný. Regina je a mala by ostať veľmi tradičnou stanicou, Rádio Slovensko by malo byť dynamickejšie a progresívnejšie.
V čom?
O tom musím najprv hovoriť so svojimi kolegami. Platí to, že ak si televízia vyžadovala revolučnejší prístup, tak zmeny v rozhlase by mali byť skôr evolučné. Mojou cestou nie je vyrobiť chaos a škody len preto, aby som vykázal, že robím nejaké zmeny.
Súvisí s týmito evolučnými zmenami aj odchod Ľuboša Machaja z čela rozhlasu?
Nepriamo. Je to vyústenie našich dohôd. Povedali sme si, že rok budeme spolupracovať, požiadal som ho, aby tento čas reprezentoval akúsi kontinuitu v rozhlase, po roku sme sa k tomu vrátili, prehodnotili to a budeme naďalej spolupracovať, ale externe a nie na tejto úrovni manažérskej pozície.
Čiže od začiatku ste rátali s tým, že Machaj po roku s najväčšou pravdepodobnosťou odíde?
Mali sme na začiatku debatu, kde sme sa bavili o rôznych alternatívach, táto bola jednou z nich.
Počuli ste o rečiach, že odchod Ľuboša Machaja súvisí so škrtmi, ktoré v rozhlase prebiehajú a s ktorými mal on problém?
To je špekulácia. Škrty sa ani nemôžu diať, rozpočet nákladov je záväzne schvaľovaný na ročnej báze. Ale je pravdou, že sa môže meniť v pomere medzi externými a internými nákladmi, v prospech interných.
Aké sú teraz vzťahy medzi ľuďmi z rozhlasu a z televízie?
Viete, ide o dosť rozdielne inštitúcie. Historicky, kultúrne, manažérsky. Rozhlas mal doteraz päť manažmentov, televízia osemnásť. V rozhlase mnoho vecí fungovalo, lebo tam existovalo isté nástupníctvo vedenia, ktoré v televízii nebolo. V televízii bola skôr diskontinuita. Z tohto pohľadu je aj personálna situácia v rozhlase a televízii úplne odlišná, tak ako je odlišný aj vzťah ľudí k ich inštitúcii. Prepojiť ich je zložité. Ľudia z rozhlasu si ešte stále vedia hrdo povedať: My sme Slovenský rozhlas. V televízii sa to vytratilo, aj keď verím, že sa to podarí oživiť.
Prečo si mám ako divák od septembra, čiže od novej televíznej sezóny, zapnúť Slovenskú televíziu?
Pre diváka budú asi najzaujímavejšie nové formáty. Na jeseň sa opäť vráti v novej sérii Kriminálka Staré Mesto, budeme vysielať Sanitku 2, s Katkou Brychtovou budeme mať nový formát Pravdivé príbehy a začali sme nakrúcať vlastný seriál Kolonáda. Po rokoch budeme mať aj nový vlastný animovaný večerníček Mimi a Líza. Na Dvojke budeme ďalej pokračovať v cykle žánrových dokumentov v prime time, zásadnou zmenou bude to, že tu už nebudeme paralelne vysielať spravodajstvo v tom istom čase ako na Jednotke. Nahradí ho detské pásmo, ktoré budeme rozširovať aj o vlastné formáty. Z akvizičných titulov pripravujeme aj špičkové európske kino.
Kolonáda nie je prvý pokus Slovenskej televízie dohnať trend, ktorý v oblasti seriálov nasadili komerčné televízie. Lenže napríklad denný seriál Obchod so šťastím skončil ako prepadák. Dokáže Kolonáda konkurovať Markíze a JOJ?
Nemyslím si, že primárnou úlohou tohto seriálu je konkurovať komerčným seriálom, ktoré sú už rozbehnuté a majú svojich divákov. Máme iné ciele a prakticky ani nemáme na výber. Ak je našou ambíciou podporovať vlastnú tvorbu, musíme niekde začať. Musíme začať vyrábať a produkovať, a musíme to robiť najmä vo vlastných kapacitách. Kolonádu sme vyvíjali u nás, napísali u nás a nakrúcame ju sami. Ak aj na konci dňa niekto povie, že ten seriál nebol mega úspechom, ja odpoviem: Ale začali sme.
Čo by bolo úspechom Kolonády? Skúsme v číslach.
Na toto neodpoviem. Ešte ani nevieme, v ktorý deň či v akom konkurenčnom prostredí ju budeme vysielať. Úspechom by bolo to, keby seriál zarezonoval. Ak ho diváci budú vnímať ako istý kvalitatívny prínos, budem spokojný.
Večerníček Mimi a Líza vyrábate takisto vo vlastných kapacitách?
Bohužiaľ, nie. Výroba animovaných filmov je veľmi náročná. Mimi a Líza sa pripravuje niekoľko rokov, a to bude mať iba sedem dielov. Po rokoch, čo bola u nás animovaná tvorba zanedbávaná, v RTVS zatiaľ ani nie sme schopní vyrábať animované formáty.
Nedávno ste na jednej tlačovke spomínali, že RTVS si nebude môcť dovoliť toľko športu ako v minulosti.
Pri nákupe športu máme tri nevýhody. Prvou je, že šport nemôžeme ekonomicky zhodnotiť. Vzhľadom na zákonnú polpercentnú kvótu na reklamu k prenosom nemôžeme dať toľko reklamných prestávok, ako napríklad komerčné televízie. Druhou nevýhodou je, že RTVS musí zverejňovať akúkoľvek zmluvu, ktorú uzavrie. To môže pri obchodoch so športovými právami prekážať najmä licenzorovi. A treťou nevýhodou je konkurencia veľkého počtu tematických televízií zameraných na šport, ktoré nezarábajú len na reklame, ale aj na poplatkoch, ktoré získavajú od káblových a satelitných prevádzkovateľov za spoplatnený obsah. Šport je extrémne konkurenčný obsah.
Ktoré športy budete mať na obrazovke aj naďalej?
Tradične je pre nás dôležité mať hokej, na majstrovstvá sveta v hokeji sme teraz získali zmluvu až do roku 2018. Máme olympiádu, budúci rok máme majstrovstvá sveta vo futbale. Samozrejme, chceme mať športy, ktoré sa stávajú absolútnym fenoménom, ako napríklad Tour de France. Ako verejnoprávna televízia máme navyše istý záväzok podporovať aj iné ako najatraktívnejšie športy, preto budeme ďalej vysielať napríklad basketbal, volejbal, atletiku či plávanie.
Ako sa vyvíja sledovanosť spravodajstva na Jednotke?
Mohol by som to zhodnotiť veľmi priaznivo, ale sme len na začiatku. Od januára nám spravodajstvo kontinuálne rastie, nárast je na úrovni 15 až 20 percent. Samozrejme, nie je to nejaké obrovské číslo v absolútnych hodnotách, ale pre nás je dôležité, že sme zvrátili dlhodobý a kontinuálny trend poklesu sledovanosti Správ, ktorý tu vidíme už roky.
Na verejnosti ešte stále neutíchla kauza okolo skupiny Pi*a z hoven, ktorá v programe Colnica zaspievala slovenskú hymnu po česky. Pred pár dňami vás za túto vec kritizovala aj Únia zahraničných Slovákov.
Asi by som mal byť rád, že tu nemáme inkvizíciu, lebo by som už horel v plameňoch. Povedzme si rovno, ak by sa tá kapela volala akokoľvek inak, nestane sa vôbec nič. Ak ste to videli, tak uznáte, že kapela hymnu z kompozičného pohľadu vyzdvihuje a nezosmiešňuje. Jediným problémom je ich názov, ktorý vyvoláva emócie, a ja to musím pochopiť.
Keby ste vedeli, čo to spôsobí, pustili by ste to opäť do vysielania?
Mám kolegov, ktorí sú kompetentní o týchto veciach rozhodovať. Takisto funguje kontrolná projekcia, cez ktorú to prešlo. Išlo o autorský dokument, ktorý má svoju autonómiu, prirodzene, moja zodpovednosť za dosah a obsah vysielania je bez diskusie. Ale myslíme si, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu zákona.
Čiže, odvysielali by ste to znovu?
Predpokladám, že áno. Ale pristúpil by som k tomu prezieravejšie, divákov by som na to pripravil dopredu. Prevencia je lepšia než reakcia.
Predpokladám, že sledujete aj komerčné televízie. Čo spravila dobre Markíza a čo JOJ za rok, čo ste vo funkcii riaditeľa RTVS?
JOJ-ke veľmi dobre vychádza pomer cena verzus výkon, úspešne pracuje s nákladmi a cenou svojich programov. Dokážu vyprodukovať ratingy za oveľa efektívnejšie peniaze ako Markíza. Markíze vyšlo Búrlivé víno. Je to seriál, ktorý začínal v podvečernom vysielacom čase, skončil v prime time, a v oboch časoch mal úspech.
Až na výnimky ste boli zvolený poslancami Smeru. Väčšina opozície pri voľbe z parlamentu odišla. Skúste zhodnotiť po roku vo funkcii – necítite z tejto strany politické tlaky?
Možno vás to prekvapí, ale na túto otázku nie som alergický. Je pravda, že sa s politikmi stretávam. Chodím do parlamentu, do výboru, bývam pri vysielaní O päť minút dvanásť. Bola by hlúposť hovoriť, že som sa od zvolenia so žiadnym politikom nikdy nestretol. Ale čo sa týka tlakov, je to tak, že neexistujú ľudia zvonka, ktorí by mali akúkoľvek kontrolu a dosah nad rozhlasovým a televíznym programom.
Ani angažovanie ľudí ako Peter Marcin, ktorý moderoval mítingy Smeru, nie je akýmsi poďakovaním tejto strane?
Peter Marcin so mnou spolupracoval minimálne na troch formátoch už v Markíze. Vtedy takéto otázky nepadali, teraz áno? Peter je profesionál, ktorý je na trhu žiadaný. Nemusí čakať len na to, až mu z nejakých dôvodov niečo ponúkne RTVS.
Čo Martin Nikodým?
Martin Nikodým je človek tradične spojený s rozhlasom a televíziou. Do programu Galileo bol angažovaný ešte pred mojím príchodom. To je holý fakt.
Šou v prime time však získal až za vás.
Áno, ale to, že práve on moderuje Milujem Slovensko, nikto nikdy nespochybnil. Je to licencovaný formát, boli tu aj ľudia zo zahraničia, Nikodým vyšiel ako najlepší kandidát. Úprimne, to by som ťažko vedel zinscenovať. A navyše si stojím za tým, že to bola správna voľba.
