BRATISLAVA. „Kde zamestnám tých ľudí, keď nie je roboty?“ pýta sa majiteľ menšej stavebnej spoločnosti Welt Stav z Gemerskej Vsi Tibor Gál.
Stavebníctvo je jedno z odvetví, v ktorom pracuje veľa ľudí za minimálnu mzdu. Vláda uvažuje, že odvody z takýchto zárobkov od januára na pol roka či na rok výrazne skreše.
Nie sú zákazky Nezamestnanosť
Kto nemá prácu viac ako rok
Na úradoch práce je evidovaných viac ako dvestotisíc ľudí, ktorí nemajú prácu dlhšie ako jeden rok. V skutočnosti je ich ešte zhruba o stotisíc viac. Sú to napríklad tí, ktorí sú z úradov práce vylúčení pre nespoluprácu. Treba k nim prirátať aj bývalých väzňov či bezdomovcov. Viac ako polovica z nich má základné alebo nižšie stredné vzdelanie. Najviac ich je na južnom Slovensku a v najvýchodnejších regiónoch krajiny. Zdroj: Inštitút zamestnanosti
Podnikateľ z Gemera hovorí, že ak aj vláda zníži odvody pre ľudí s najnižšími zárobkami na nulu, len preto na juhu Slovenska viac pracovných miest nevznikne. „Nie sú zákazky,“ hovorí Gál.
Za pravdu mu dáva aj analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Dočasné zrušenie odvodov z nízkych miezd podľa neho pomôže vo väčších mestách, no už nie v Rimavskej Sobote či v najvýchodnejších častiach Slovenska.
Práve tam je najviac dlhodobo nezamestnaných.
„Nič sa tu nestavia. Takéto opatrenie môže viesť len k tomu, že firmy vymenia terajších pracovníkov za nových, ktorí budú štátom zvýhodnení,“ upozorňuje na jedno z rizík konateľ stavebnej spoločnosti Romstav Gejza Milko z regiónu Rimavskej Soboty.
Málo kvalifikovaných Podnikatelia by boli najradšej, ak by sa odvody pre každého s nízkym zárobkom znížili na nulu.
„Prečo by mali mať dvaja zamestnanci za tých istých podmienok a pri tej istej práci rozdielne príjmy?,“ pýta sa Tibor Gregor z Klubu 500.
Ak by odvody od januára klesli dočasne len tým, čo sú momentálne dlho bez práce, mali by sa znížiť čo najviac.
„Často ide o ľudí, ktorí stratili pracovné návyky a väčšinou sú aj nezamestnateľní. Rizikom je aj ich vysoká fluktuácia. Preto baviť sa o znížení odvodov o desať či dvadsať percent, nie je pre firmy určite motivačné,“ hovorí analytik Inštitútu zamestnanosti Páleník.
„Keď to spočítam, pôjde o zanedbateľné úspory. Na čo mi je taký zamestnanec, ktorý bude stáť menej na odvodoch, no bude treba doňho investovať, aby získal pracovné návyky,“ hovorí Juraj Hideghéty, majiteľ Metalingu. Firma vyrába komponenty do strojov na výrobu obalov.
So zaškolením takých ľudí podľa Páleníka nepomáhajú ani úrady práce. Vlani sa ich neškolilo ani percento.
Nebude to stačiť Ani nulové odvody nevyriešia problém dlhodobej nezamestnanosti. „Keď vláda zvýšila od januára odvody, tvrdila, že to nezvýši nezamestnanosť. Prečo by malo ich mierne zníženie urobiť opačný krok?“ pýta sa Hideghéty.
Sociologička Zuzana Kusá pripomína, že už aj v minulosti boli programy pre firmy na podporu zamestnávania takýchto ľudí. No záujem bol nízky.
Napríklad príspevok na podporu udržania práce pre zamestnancov s nízkymi mzdami využilo v roku 2011 4357 podnikateľov, o rok neskôr 2451 firiem.
„Obávam sa, že najnovšie opatrenie, ktoré vláda chystá, nezachytí ľudí, ktorí sú najviac vylúčení z trhu práce. Pôjde sa po smotánke,“ hovorí Kusá.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdGNZUlRXYmN2Y1U5UnlRTF9KZlI4dEE&transpose=0&headers=1&range=A2%3AD189&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"curveType":"function","animation":{"duration":0},"theme":"maximized","width":483,"lineWidth":2,"hAxis":{"useFormatFromData":true,"title":"","minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"vAxes":[{"useFormatFromData":false,"title":"","formatOptions":{"source":"inline","suffix":" %"},"minValue":0,"viewWindowMode":"explicit","format":"0.##' %'","logScale":false,"viewWindow":{"min":0,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"logScale":false,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"booleanRole":"certainty","title":"Pokles vid\u00ed \u0161t\u00e1tna metodika","height":320,"legend":"in","focusTarget":"category","tooltip":{}},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"LineChart","chartName":"Graf 2"}
Eurostat modeluje mesačnú mieru nezamestnanosti podľa štvrťročných údajov Štatistického úradu a podľa trendov údajov z úradov práce. Údaje spätne reviduje podľa najnovších výsledkov.
Isté je len, že úľavu nedostanú všetci O koľko klesnú od januára odvody a ako sa to dotkne výpočtu dôchodkov, vláda zatiaľ nespresnila.
BRATISLAVA. Vláda chce pomôcť tvorbe pracovných miest tak, že si od firiem nebude pýtať časť alebo žiadne odvody za zamestnancov s nízkymi príjmami.
Časť odvodov sa má odpustiť aj samotným zamestnancom. Zvýši im to čistý príjem.
1.Pre koho to má platiť
Momentálne sa debatuje o tom, či by sa úľava mala vzťahovať len na ľudí, ktorí sú dnes bez práce dlhšie ako jeden rok a zamestnajú sa. Alebo by malo ísť o plošné opatrenie, ktoré bude platiť pri zamestnávaní ľudí s minimálnou mzdou všeobecne.
Uvažuje sa aj o tom, že by sa opatrenie vzťahovalo aj na vyššie príjmy, no nie nadpriemerné. Úľava z odvodov by s rastúcou mzdou postupne klesala a pri priemernej mzde, čo je necelých osemsto eur, by bola nulová.
2.Aká môže byť výška úľavy
Neznámou je aj samotná výška úľavy. Od sociálnych partnerov preniklo, že sa hovorilo o odpustení troch percentuálnych bodov z odvodov zamestnancov aj firiem, ktoré platia za zamestnancov.
Zamestnancom s minimálnou mzdou by to zvýšilo čistý príjem o desať eur. Namiesto 292 eur v čistom by zarobili 302 eur.
O desať eur by klesli aj náklady firmy za zamestnanca. Podľa podnikateľov by to nebolo dostatočné. Ľudia, ktorí sú dlho bez práce, stratili často pracovné návyky a treba investovať aj do ich rekvalifikácie.
Minister financií Peter Kažimír povedal, že má ísť o zásadné úľavy. Jeho ľudia teraz rátajú, koľko by stálo rozpočet, keby sa odvody z najnižších príjmov zrušili z väčšej časti alebo úplne.
Ak by sa zrušili úplne, náklady zamestnávateľa na zamestnanca by sa znížili z terajších 457 eur na 338 eur. Čistý príjem zamestnanca by stúpol z 292 eur na 338 eur. Z minimálnej mzdy sa totiž neplatí daň.
3.Na aký čas bude
Kažimír povedal aj to, že pôjde o opatrenie na časovo obmedzené obdobie. Hovorí sa o pol roku až jednom roku.
„Nech je to časovo obmedzené do určitej hranice nezamestnanosti,“ hovorí Pavol Konštiak zo zväzu obchodu. O tom sa však neuvažuje. Dnes je nezamestnanosť u nás vyššia ako štrnásť percent.
4.Dôchodky a nemocenské
Vláda ešte nepovedala, ako sa úľava z odvodov dotkne výpočtu dôchodkov. Jedna z možností je, že na zamestnancov s úľavou z odvodov sa bude pozerať tak, ako by ich platili v plnej výške.
Iná možnosť je, že nižšie alebo nulové odvody neovplyvnia odpracované roky na výpočet penzie, no jej výšku už áno. Dá sa predpokladať, že nulové odvody by sa nároku na nemocenské nedotkli.
Marianna Onuferová
V Česku je práce viac Naša ekonomika na rozdiel od českej vlani rástla. No s ňou aj nezamestnanosť.
BRATISLAVA. Česká ekonomika bola vlani celý rok v recesii a dostala sa z nej až v druhom štvrťroku tohto roka.
Nezamestnanosť tam začala rásť vlani v apríli. Zo 6,6 percenta stúpla na tohtoročných júnových 7,7 percenta. Ide o údaje tamojšieho ministerstva práce a sú sezónne očistené.
Naša ekonomika na rozdiel od českej vlani rástla približne o dve percentá, no stúpla aj nezamestnanosť.
Nezamestnanosť bola vlani v januári 13,3 percenta. Do konca roka stúpla na 14,1 percenta.
V júni dosiahla podľa dát UniCredit Bank ešte o niekoľko desatín vyššie číslo.
Analytici Komerční banky predpokladajú, že nezamestnanosť by už v Česku minimálne do konca budúceho roka nemala rásť.
Naše ministerstvo financií predpokladá, že u nás zostane ešte aj o rok nad 14 percentami.
Marianna Onuferová
