BRATISLAVA. Deficit, ktorý vykáže vláda Smeru za rok 2013, sa neskôr takmer určite prehodnotí smerom hore. Smer totiž mieni medzi príjmy štátu, ktoré pomáhajú znížiť deficit, zahrnúť aj jednorazové príjmy z druhého piliera.
Eurostat, ktorý výkazy hospodárenia krajín posudzuje, však už dnes tvrdí, že podľa novej metodiky príjmy od ľudí, ktorí opustili druhý pilier, nie sú konsolidačným opatrením.
Nová metodika vstúpi oficiálne do platnosti až na jeseň budúceho roka a Smer tak bude môcť pred prezidentskými voľbami tvrdiť, že záväzok znížiť deficit pod tri percentá dodržal.
Na jeseň späť
Rozpočet 2013
Tohtoročný rozpočet počíta s deficitom 2,94 percenta HDP, no vláda už pripúšťa deficit vo výške 3,24 percenta.
V skutočnosti môže byť vyšší. Eurostat nám podľa novej metodiky neuzná 240 mil. eur, čo sú úspory z II. piliera presunuté do rozpočtu. Stále nie je isté, či deficit zníži príjem z predaja ropných zásob.
„Tento typ transakcie nebude mať žiadny vplyv na deficit,“ povedala Louise Corselli-Nordblad z tlačového oddelenia Eurostatu o príjmoch z druhého piliera. Ide pritom zhruba o 240 miliónov eur, čo je zhruba 0,34 percenta HDP.
Podľa aktuálnej metodiky tieto peniaze ešte znižujú deficit, no podľa novej to už platiť nebude.
To zvyšuje tohtoročný deficit spolu s nesplnením šetriacich plánov samospráv približne na 3,5 percenta.
V návrhu rozpočtu na budúci rok totiž vláda hovorí, že deficit by mohol v tomto roku dosiahnuť 3,04 percenta hrubého domáceho produktu. Zároveň priznáva riziko, že samosprávy môžu oproti plánu hospodáriť horšie približne o dve desatiny percenta HDP.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor už skôr upozornil, že sa môže stať, že na jar sa dostaneme zo zoznamu krajín, ktorým hrozí sankcia pre vyšší ako trojpercentný deficit, a na jeseň sa do toho zoznamu vrátime.
Ministerstvo financií argumentuje tým, že rozpočet je robený v súčasnej metodike a robia ho v nej aj ostatné krajiny Európskej únie.
„Technické detaily zavedenia novej metodiky sú ešte predmetom odborných diskusií a finalizácie,“ povedal hovorca ministerstva Radko Kuruc.
Dodal tiež, že nová metodika nebude mať vplyv na dlh, „lebo nie je úmysel zahŕňať penzijné záväzky do maastrichtského dlhu“.
Ďalšie tohtoročné riziká
Ešte väčší problém pre rozpočet môže byť, ak Eurostat nebude považovať za príjem, ktorý znižuje deficit, príjem z predaja ropných zásob štátu.
Vláda si ho naplánovala v sume 450 miliónov eur. Už v tomto roku má z toho pomôcť rozpočtu suma 380 miliónov eur, čo je viac ako pol percenta HDP.
„V súčasnosti ide o predčasnú otázku. Konečné stanovisko vydá Eurostat,“ napísalo v odpovedi ministerstvo financií.
Vláda nepočíta ani s tým, že deficit môže zvýšiť nový dlh nemocníc. V návrhu rozpočtu ho síce odhadla na sto miliónov eur, no do deficitu ani do dlhu ho nezapočítala.
