BRATISLAVA. Z Tisovca po Pohronskú Polhoru, z Vrábeľ po Zlaté Moravce alebo z Čaty po Pastovce. Toto sú príklady troch železničných tratí, kde v súčasnosti jazdí vlakom najmenej cestujúcich.
Spolu s ďalšou zhruba desiatkou koľají ich ministerstvo dopravy v rámci Strategického plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 zaradilo medzi skupinu tratí s nízkym zaťažením. Teda, že sa na nich prepraví menej ako 500 ľudí za 24 hodín.
Rezort dopravy však tvrdí, že tieto trate rušiť nechce. Osobný dopravca, Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), zase na nich neplánuje zaviesť výnimočné zľavy, aby zvýšil záujem ľudí.
"Aktuálne určite nehovoríme o ich zrušení alebo oslabovaní," uviedol hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Cieľom rezortu nie je podľa jeho slov rušiť žiadne trate, ale naopak, posilňovať železničnú dopravu všade tam, kde má potenciál.
"Jediný, kto rozhoduje o tom, na ktorých tratiach vlaky v budúcnosti jazdiť budú, sú samotní ľudia, ktorí hlasujú každý deň svojím rozhodnutím, či do vlaku nastúpia alebo nie," doplnil Kóňa. Slovensko si totiž podľa neho nemôže dovoliť platiť za vlaky, o ktoré ľudia z ich regiónu nemajú záujem.
Zároveň však železničiari tvrdia, že na týchto úsekoch cestovné zľavovať nechcú, aby prilákali do vlakov viac ľudí. "Zatiaľ neuvažujeme zavádzať osobitné relačné zľavy, či iné ďalšie cenové zvýhodnenia pre dopravu na uvedených konkrétnych regionálnych tratiach," opísala hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová. Základné cestovné je podľa jej slov nastavené výhodnejšie oproti konkurenčným druhom dopravy. "Navyše poskytujeme viacero zliav, ktoré sú nastavené plošne a sú využiteľné pre cestujúcich aj na týchto tratiach," dodala Morháčová.
Odborníci pritom radia nerušiť trate, pristupovať ku každej individuálne a dotiahnuť už avizovanú harmonizáciu dopravy. To znamená, zrušiť súbežné spoje, aby v tých istých časoch nepremával naraz autobus aj vlak. "Nemali by sme rušiť ani jednu trať, to je zásadná chyba," uviedol Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Tam, kde je trať, by podľa neho mali premávať vlaky a autobusy by mali fungovať skôr ako prostriedok, ktorý ľudí dopraví k vlakom.
Podobne aj Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného odporúča všade tam, kde je to čo i len trochu možné, podporiť skôr železničnú dopravu. "Tá je ekologicky priaznivejšia," skonštatoval. Železničnú aj autobusovú dopravu v regiónoch totiž dotuje štát. Vlaky si priamo objednáva od dopravcov ministerstvo dopravy a regionálne autobusy sú dotované vyššími územnými celkami. Pre štát je teda neefektívne, aby premávali viaceré spoje naraz.
