BRATISLAVA. Výrobky sladené výťažkami zo stévie preferujú ľudia, ktorí dbajú na zdravú výživu alebo sa vyhýbajú kalóriám navyše.
Glykozidy steviolu sa používajú ako nekalorické sladidlo, aj keď môže byť až tristokrát sladšie ako cukor.
Označovanie výrobkov s jeho obsahom sa však od budúceho roka upraví.
Vyhláška ministerstva pôdohospodárstva totiž ráta s tým, že výrobcovia už nebudú môcť používať spojenia „so stéviou“ či „s prirodzenou sladkosťou z rastliny stévia“. Budú musieť presne špecifikovať, že ide len o výťažok z tejto rastliny.
Rezort pôdohospodárstva tvrdí, že toto označovanie riešia aj iné štáty Únie. Predpisy z Rakúska a Fínska využil pri tvorbe našej vyhlášky.
Označenie bolo nejasné?
Stévia
Čo sa zmení v označovaní potravín
Výrobky bude podľa vyhlášky možné od januára 2014 označovať len nasledovne:
s glykozidmi steviolu,
s rebaudiozidom A,
so steviozidom,
s glykozidmi steviolu získanými zo stévie (alebo zo stéviového extraktu či z extraktu z listov stévie),
získaným zo stévie,
rastlinného pôvodu alebo z rastlinného zdroja,
s glykozidmi steviolu prirodzene sa vyskytujúcimi v listoch stévie.
V reklame nebude možné použiť napríklad:
prirodzene sladené,
s prírodným sladidlom,
so sladkosťou z rastlinného zdroja alebo so sladkosťou z prírodného zdroja,
s prirodzenou sladkosťou z rastliny stévia alebo s prirodzenou sladkosťou stévie,
s extraktom zo stévie, so stéviou alebo s časťami rastliny stévia.
Zdroj: Návrh vyhlášky o požiadavkách na dobrovoľné označovanie potravín obsahujúcich glykozidy steviolu
„Zákazníci, ktorí stéviu poznajú, s novým označením problém mať nebudú. Noví však hľadajú priamo označenie stévia,“ hovorí Jana Čelková z online obchodu pre celiatikov NanaCelia.sk.
Nové značenie považuje za príliš komplikované. To súčasné považuje za dostatočné aj Peter Kurucz z novozámockého obchodu Pressíčko.sk.
Presnejšie značenie sa naopak pozdáva Karolovi Bödökovi z e-shopu Suncity.sk.
„Výrobcovia niektorých výrobkov sladia ten istý výrobok výťažkami zo stévie aj aspartamom, no na výrobky napíšu sladené stéviou,“ hovorí.
Novú vyhlášku víta aj prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay. Spotrebitelia podľa neho nevedia, čo glykozidy steviolu reálne sú, ani to, že ide o rastlinný výťažok.
„Označenie treba upraviť tak, aby si spotrebiteľ za týmto sladidlom nepredstavoval len ďalšiu syntetickú látku,” vraví.
Nepredpokladá, že by glykozidy steviolu mohli byť konkurenciou cukru alebo že by ich na trhu nahradili.
„Produkty sladené steviolglykozidmi sú oproti cukru pomerne drahé, takže je o ne menší záujem,“ hovorí Silvia Večerová zo spoločnosti Starweb, ktorá je výhradným dovozcom výrobkov Steviola.
Cukor stále vedie
U nás sa stévia pridáva najmä do nápojov. Patria medzi ne niektoré zelené čaje Nestea.
Produkty so stéviou ponúka Kofola. Ide o kofolu bez cukru, kde prírodné sladidlo dopĺňa syntetický aspartam a acesulfám K. Zákazníci podľa hovorkyne Kofoly Jarky Musilovej však uprednostňujú klasickú kofolu.
„Glykozidy steviolu majú veľmi špecifickú chuť, ktorá môže negatívne ovplyvniť chuť nápoja,“ vraví Musilová. Aj preto sa nepoužívajú ako jediné sladidlo.
So stéviou sú už aj detské nápoje Jupík, ktoré majú takto kalorickú hodnotu nižšiu o dve pätiny oproti tým s cukrom.
Medzi novinky patrí aj kečup Spak sladený výťažkom zo stévie.
„Čo sa týka Česka a Slovenska, záujem je zatiaľ malý oproti západným krajinám ako Rakúsko či Nemecko,“ hovorí Jarka Želízková zo spoločnosti Spak. V predaji podľa nej stále dominujú klasické kečupy s cukrom.
Širšiu ponuku výrobkov so stéviou ponúkajú špecializované predajne pre zdravú výživu, diabetikov či celiatikov.
Niekde už obaly menili
Hoci budú musieť výrobcovia označovať potraviny so stéviou inak, Musilová neočakáva, že im to zvýši náklady. Etikety na výrobky totiž objednáva firma priebežne.
Spoločnosť McCarter má v ponuke asi dvadsať nápojov s výťažkom zo stévie. Podľa jej manažérky Jany Galbovej už spĺňajú požiadavky na nové označenie, menili ho dopredu práve pre novú vyhlášku.
V obchodoch sa však dajú nájsť ešte aj nápoje so starým označením.
Náklady na zmeny obalov závisia podľa Galbovej od množstva produktov. „V prípade zmien týkajúcich sa širšieho portfólia výrobkov by sme mohli hovoriť teoreticky aj o likvidačných nákladoch,“ hovorí.
