Jahnátkovo ministerstvo ukázalo, aký podiel slovenských výrobkov obchody dokážu predať.
BRATISLAVA. Už o mesiac vás pri vchode do potravín bude vítať tabuľka s informáciou, aký podiel slovenských výrobkov obchod predáva.
Údaje, ktoré musia predajcovia nalepiť na dvere obchodov, vo štvrtok prvýkrát zverejnilo ministerstvo pôdohospodárstva na svojom webe.
Zostavilo totiž zoznam 61 podnikateľov, ktorí predávajú potraviny. Do rebríčka ich zoradilo podľa toho, aký podiel na ich tržbách v prvom polroku mali potraviny, čo majú na obale uvedené Slovensko ako krajinu pôvodu.
Tabuľka hovorí o tom, koľko percent potravín slovenského pôvodu obchod predal, nie aký je ich podiel na celkovom sortimente v obchode. „Pre spotrebiteľa tieto informácie nemajú reálnu výpovednú hodnotu,“ hovorí výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že spotrebitelia podľa zverejnených údajov nebudú vedieť posúdiť, aký podiel našich výrobkov obchod ponúka.
Slovenská výroba či obal?
Údaje z rebríčka skutočne nehovoria nič o tom, či obchodník predáva viac zeleniny pestovanej u nás, alebo mäso od našich chovateľov. Slovenský pôvod, podľa ktorého sa tržby vykazujú, môže mať aj dovezený džús či mäso, ktoré sa u nás len prebalí do slovenského obalu.
Pôvod nemusí označovať štát, kde bola potravina vypestovaná či vyrobená. Podľa pravidiel môže ísť aj o krajinu, kde sa naposledy spracovala pred predajom zákazníkom. Za spracovanie sa totiž považuje aj prebalenie.
Obchodná sieť Billa upozorňuje, že výkazy nedokážu zohľadniť ani fenomén potravín označených nápisom Vyrobené v Európskej únii.
„Pri mäsových výrobkoch máme až dve tretiny obratu v kategórii 'Vyrobené v EÚ', teda napríklad aj na Slovensku či zo slovenského mäsa, no do štatistiky sa nám to ráta ako cudzia potravina,“ upozorňuje marketingová manažérka Billy Martina Kovacs.
Pod hrozbou pokuty
Obchodníci, ktorých údaje ministerstvo vyhodnotilo, majú mesiac na to, aby pri vchode do obchodov vyvesili tabule s informáciami o podiele potravín slovenského pôvodu na tržbách. Keď to neurobia, môžu dostať pokutu do stotisíc eur.
Povinnosť, aby obchodníci dvakrát ročne hlásili štátu, akú časť z tržieb majú z predaja potravín slovenského pôvodu, navrhol poslanec Igor Matovič. Hoci rebríček nemá veľkú výpovednú hodnotu, jeho návrh podporila aj väčšina poslancov Smeru, ktorý tvrdí, že bojuje za zvýšenie predaja našich potravín.
Zákon má diery, a tak sa na čelo rebríčka dostali Levická mliekareň, Rajo či veľký pestovateľ Novofruct. Tieto firmy sú v tabuľke len preto, že majú aj podnikové predajne.
Na zozname je 61 firiem, no podľa údajov štatistikov je u nás 140 podnikateľov, čo predávajú alebo vyrábajú potraviny a ročne majú tržby aspoň desať miliónov eur.
Ministerstvo hovorí, že 40 z nich v skutočnosti s potravinami neobchoduje. Ďalších 39 síce potraviny nakupuje, no nepredáva ich bežným ľuďom. „Išlo najmä o logistické centrá veľkých obchodných spoločností alebo o spoločnosti, ktoré sa zaoberajú len dovozom potravín zo zahraničia pre obchodné spoločnosti,“ vyratúva hovorca agrorezortu Peter Hajnala, koho vyškrtli.
Veľké reťazce: koľko predali domácich výrobkov
CBA – 63,4 %
Sieť skončila na 44. priečke. Obáva sa, že budú tabule zákazníkov miasť. Nebudú totiž správne čítať dáta, ktoré hovoria o podiele z predaja a nie o počte kusov, ktoré obchod ponúka. Väčšina ľudí si to môže vysvetľovať, že ide o ponuku, a nie predaj. „Usudzujeme, že takto prezentované informácie si môže zákazník interpretovať nesprávne,“ tvrdí CBA. Význam zberu údajov je podľa nich predčasné hodnotiť.
Tesco – 47,2 %
Reťazec obsadil 55. pozíciu. Spoločnosť, ktorá sa už rozšírila aj do malých miest a obcí tvrdí, že výsledky hodnotenia odzrkadľujú ekonomické správanie zákazníkov. Ukazuje, koľko z obratu tvoria slovenské výrobky. Dôležité sú podľa nich tržby, nie počet predaných produktov. Či budú mať tabule efekt na spotrebiteľov, nevedia odhadnúť. „Je však zvláštne, že v čase internetu ideme po obchodoch vešať leták,“ tvrdí Tesco.
Billa – 41,5 %
Patrí jej 56. priečka. Hodnotenie chápe ako vládnu kampaň v prospech slovenských potravín. Tabuľa s výsledkami pri vchodoch podľa nej nič nezmení.„Plagát na dverách budú čítať len tí, ktorí si už predtým čítali obaly výrobkov. Z tohto pohľadu nenastane žiadna zmena,“ tvrdí reťazec. Podľa neho zákazníci riešia pri nákupe najmä pomer kvality a ceny a až potom krajinu, odkiaľ potraviny pochádzajú.
Metro – 41,3 %
Obsadilo 57. miesto. Veľkoobchodná sieť sa orientuje najmä na predaj pre podnikateľov, teda reštaurácie, hotely, firmy a maloobchod. V ponuke má preto aj veľkú časť výrobkov z dovozu, až 33tisíc produktov. Ide napríklad o špeciality či suroviny na zážitkovú gastronómiu. „Oficiálne vykazované číslo teda odráža predovšetkým šírku nášho sortimentu, nie slabú ponuku domácej produkcie,“ tvrdí Metro.
Lidl – 17,0 % Skončil na 61. priečke. Tabuľka rezortu pôdohospodártstva tvrdí, že skončil na poslednom vyhodnotenom mieste. Reakciu diskotného reťazca sa nám včera nepodarilo získať. Začiatkom roka však uviedol, že v posledných dvoch rokoch sa v jeho obchodoch slovenské potraviny umiestnili na prvom mieste z pohľadu objemu predaného tovaru. Tvrdí, že sa pri výbere tovaru riadi kvalitou, pôvod podľa neho nehrá rolu.
Tabule nebudú presnejšie
Poslanec Smeru stiahol svoj návrh, aby tabule neporovnávali obchody s výrobcami potravín.
BRATISLAVA. Tabule, ktoré budú obchodníci lepiť na dvere predajní, mohli byť menej zavádzajúce. Poslanec Smeru Marián Záhumenský navrhoval, aby z hodnotenia vypadli výrobcovia potravín, ktorí majú aj podnikovú predajňu.
Navrhol aj to, aby sa zjednodušilo vykazovanie, obchodníci by do výkazov dávali len tržby za výrobky so slovenským pôvodom. Dnes musia vykazovať najväčšie tržby za päť najčastejších krajín pôvodu.
Zmena sa im nepáčila
O ničom z toho však parlament rokovať nebude, pretože Záhumenský novelu v utorok stiahol. „Po diskusii v poslaneckom klube Smeru som sa takto rozhodol,“ vysvetlil. Naznačil, že niektorí poslanci si zmeny nevedeli predstaviť.
Záhumenského novela mohla pritom ministerstvu i obchodníkom ušetriť administratívu s výkazmi, ktoré už dnes nemajú veľkú výpovednú hodnotu. „Je problém, že sa vykazujú tržby za potraviny podľa pôvodu,“ priznal aj Záhumenský. Do výkazov totiž môžu obchodníci zarátať aj potraviny, ktoré u nás neboli vyrobené či spracované, ale napríklad len prebalené do slovenského obalu.
Miernil pokuty Jahnátka
Skutočný dôvod, prečo sa Záhumenského novela nemusela poslancom Smeru páčiť, je, že ňou chcel zmierniť výšku pokút, ktoré presadil minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Tento rok presadil, že keď obchod rok po kontrole pochybí pri hygiene predaja opäť, dostane pokutu aspoň milión eur.
Záhumenský to považoval za neprimerané. Navrhol preto, aby sa takáto vysoká pokuta dávala, až keď obchodník pochybí za rok aspoň trikrát.
Ministerstvo tvrdí, že pokutu neplánuje znižovať. „Ochrana zdravia obyvateľov stojí za túto výšku pokuty,“ tvrdí hovorca agrorezortu Peter Hajnala.
Adam Valček
