Ten, kto nebude mať prax v poľnohospodárstve, získa pôdu do vlastníctva ťažšie. Roky praxe však zrejme nebudú povinné pre všetkých.
BRATISLAVA. Do konca roka predloží ministerstvo pôdohospodárstva návrh zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva. Poverila ho tým vláda, keď schválila legislatívny zámer zákona.
Ministerstvo, ktoré vedie Ľubomír Jahnátek (Smer), priznalo, že chcelo zákonom regulovať podmienky nadobúdania pôdy aj preto, že sa na jar 2014 skončí prechodné obdobie, ktoré obmedzuje v jej nákupe cudzincov.
„Analýzou sa preukázalo, že väčším problémom sú špekulatívne nákupy pôdy,“ dodal hovorca rezortu Peter Hajnala.
Ministerstvo spravodlivosti kritizovalo, že legislatívny zámer, ktorý Jahnátek predložil, môže byť v rozpore s vlastníckym právom garantovaným Ústavou SR. To, že paragrafové znenie zákona musí byť ústavne komfortné, zvýraznila aj vláda.
Agrorezort podľa ministerstva spravodlivosti avizoval, že sa so zásadnými pripomienkami vyrovnal a materiál upravil. Píše, že je menej prísny ako legislatíva v ostatných krajinách Únie.
Štát zvýhodní mladých
Ak Jahnátkovo ministerstvo spracuje návrh zákona v duchu legislatívneho zámeru, budú môcť poľnohospodársku pôdu kúpiť nielen tí, ktorí absolvovali istý stupeň poľnohospodárskej školy, ale aj tí, čo už na pôde istý čas pracovali.
Podmienka odbornej spôsobilosti sa tak nemá zúžiť len na vzdelanie, ale aj na prax v poľnohospodárstve.
Keď bude chcieť pôdu nadobudnúť do vlastníctva človek s poľnohospodárskou školou, bude mu podľa agrorezortu stačiť kratšia prax v poľnohospodárskej výrobe než absolventovi inej školy.
Ministerstvo ráta s tým, že podmienku praxe v poľnohospodárstve nebudú musieť spĺňať začínajúci farmári, ktorí nedovŕšili 40 rokov.
Majú si ju najprv prenajať
Väčšina poľnohospodárov u nás obhospodaruje prenajatú pôdu. Vyše 95 percent z tej pôdy, na ktorej aktívne hospodária, je totiž v nájme.
Jahnátkovo ministerstvo tvrdí, že ak bude mať ktokoľvek o kúpu poľnohospodárskej pôdy záujem, nič mu nebude brániť prenajať si ju a istý čas ju obrábať. Tým splní podmienku, aby ju mohol neskôr získať do vlastníctva.
O tom, ako dlho by mal hospodáriť na prenajatej pôde, zatiaľ ministerstvo presnú predstavu nemá. Tvrdí, že lehota zrejme vzíde z pripomienkovania návrhu zákona. „Ministerstvo si myslí, žeby to mali byť asi tri roky,“ uviedol Hajnala.
Exminister pôdohospodárstva a poslanec parlamentu Zsolt Simon (Most-Híd) návrh aj v tejto podobe kritizuje: „Je to skôr marketingový ťah, legislatívny zámer stále zostáva v rozpore s Ústavou SR. Ideme obmedziť veľké množstvo ľudí pre pár vyvolených.“
Trvalý pobyt s výnimkou
Ak bude chcieť záujemca nadobudnúť v istom katastrálnom území poľnohospodársku pôdu, mal by v ňom mať trvalé bydlisko. Súčasne tam musí aktívne hospodáriť.
Za istých podmienok bude môcť pôdu získať aj v iných katastrálnych územiach.
Ministerstvo navrhuje, aby to bolo možné v prípade, že v tomto katastrálnom území už vykonáva aktívnu poľnohospodársku výrobu na prenajatých pozemkoch, minimálne tak dlho, ako v zákone stanoví.
To, že štát umožní získať pôdu aj v iných katastrálnych územiach, je logickým vyústením debaty o podmienke trvalého pobytu, tvrdí Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
„Mnohí farmári už dlho hospodária vo viacerých katastroch. Riešiť však bude treba aj situáciu, keď roľník bude chcieť kúpiť pôdu, na ktorej ešte nehospodáril.“
Ľubomír Jahnátek je stroj na hlúposti a, žiaľ, nie všetky sa končia nevinne, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Kontrola je drahá, štát na ňu nemá dosť peňazí
Peňazí na pôdnu službu, ktorá kontroluje ochranu pôdy, ubudlo. Aj preto chce agrorezort stanoviť odbornú spôsobilosť na obrábanie pôdy.
BRATISLAVA. Poľnohospodárska pôda je už dnes chránená. Pod ochranou by malo byť zachovanie jej prirodzených vlastností a úrodnosti. Poľnohospodári by tiež mali zamedziť tomu, aby sa pôda degradovala, a štát zase sledovať, či sa nevyužíva na iné než poľnohospodárske účely.
Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že opatrenia, ktoré poľnohospodári robia, sú nedostatočné, a preto úroveň pôdy u nás klesá.
Kontroluje len malú časť
Štát však v minulých rokoch skontroloval len malú časť výmery poľnohospodárskej pôdy. V rokoch 2006 až 2011 urobil kontrolu len pri necelých deviatich percentách výmery takejto pôdy.
Rezort pôdohospodárstva tvrdí, že počet a spôsob kontrol limituje to, že všetky inštitúcie, ktoré ich robia, sú prepojené na rozpočet verejnej správy ako štátne rozpočtové či príspevkové organizácie. Kontroly a skúšky sú pritom finančne náročné. V roku 2010 štát vyčlenil na pôdnu službu, ktorú robí Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy 75tisíc eur, tento rok iba 55tisíc eur.
Pavol Bezák, vedúci oddelenia pôdnej služby v tomto výskumnom ústave, potvrdil, že činnosti, ktoré súvisia s riešením degradácie poľnohospodárskej pôdy, sú finančne nákladné, lebo sa nezaobídu bez terénneho prieskumu a laboratórnych rozborov. Vraví, že hlavne preventívna a kontrolná činnosť by si vyžadovala vyšší rozpočet.
Preventívne opatrenie?
Slabé finančné zabezpečenie kontrol pôdy je jedným z argumentov, ktorým ministerstvo obhajuje to, že treba zákonom upraviť nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva.
SME sa pýtalo, či má vplyv na predloženie tejto právnej úpravy aj to, že štát nezvláda zabezpečovať kontrolu pôdy. Hovorca ministerstva Peter Hajnala odpovedal, že hlavný dôvod, pre ktorý sa kontroly pôdy pôdnou službou robia iba v obmedzenej miere, spočíva v ich finančnej náročnosti.
„Preto sa domnievame, že je účinnejšie ako jedno z preventívnych opatrení stanoviť odbornú spôsobilosť na kvalifikované obhospodarovanie tejto pôdy,“ dodal.
