Vládna analýza ukazuje na veľmi nízke zárobky v dôchodkových fondoch.
BRATISLAVA. Vládny Inštitút finančnej politiky porovnal úspešnosť dôchodkových fondov v druhom pilieri s výkonnosťou podobných investícií v zahraničí.
Vyšlo mu, že výnosy v druhom pilieri za benčmarkmi, ktoré vytvoril, výrazne zaostávajú.
Výnimkou sú indexové fondy, ktoré však len kopírujú vývoj akciových indexov.
Kliknutím grafy zväčšíte
Akciové bez akcií
Najhoršie dopadli slovenské akciové a zmiešané fondy. V súčasnosti v nich má peniaze desatina sporiteľov, do májových zmien ich bolo až 90 percent.
Slovenské akciové fondy za posledný rok zarobili v priemere jedno percento, kým bežné zhodnotenie bolo deväťkrát väčšie. Podobne zmiešané fondy.
Správcovia dôchodkových úspor (DSS) argumentujú, prečo to nie je ich vina. Ich fondy porovnal vládny inštitút s fondmi, v ktorých mali akcie váhu 70 percent.
Naproti tomu slovenské akciové fondy boli donedávna akciové len názvom, v skutočnosti vlastnili najmä nízko výnosné dlhopisy.
Môže za to podľa nich Ficova prvá vláda, ktorá zaviedla garancie. Tie v praxi znamenali, že sporiteľ musel mať v každom okamihu na dôchodkovom účte aspoň toľko, čo tam cez odvody poslal.
DSS teraz tvrdia, že ak by investovali tak, ako inštitút nastavil benčmark, niekoľkokrát by pre pokles akcií museli doplácať sporiteľom zo svojho majetku.
„Benčmark nenesie žiadne reálne riziko a zodpovednosť pri investovaní,“ odkazuje autorom vládnej analýzy člen predstavenstva VÚB Generali DSS Vladimír Mlynek.
Šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko tvrdí, že benčmarky inštitútu približne zodpovedajú tomu, ako by mali podľa svojho zamerania jednotlivé fondy investovať.
„Porovnanie považujeme za úplne korektné a vypovedajúce minimálne o ostatnom približne jeden a pol roka od zrušenia garancií vo všetkých fondoch okrem dlhopisového,“ hovorí Filko.
Ani po zrušení záruk DSS viac ako rok akcie takmer vôbec nenakupovali. Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela pripomína, že DSS v štatútoch samy hovorili o možnosti, že v akciovom fonde môže byť vysoký podiel akcií a že aj značnú časť investujú do akcií.
Prečítajte si tiež:
Úspory z druhého piliera by po znárodnení znížili aj náš dlh
Na účte v banke
Výrazný rozdiel je aj medzi výnosmi dlhopisových fondov a bežným zhodnotením. Dlhopisové fondy druhého piliera zarobili za rok od jedného do dvoch percent. Bežné zhodnotenie pri tomto type fondov bolo podľa inštitútu za rok osem percent.
Rozdiel tentoraz spôsobilo to, že benčmark je zložený takmer výlučne z dlhopisov, kým fondy mali časť peňazí na obyčajných úložkách v bankách.
No najmä to, že fondy pre obavy, že budú sporiteľom doplácať straty, neinvestovali do dlhopisov s dlhšou splatnosťou. Práve tie priniesli za posledný rok výrazné zhodnotenie, no bolo pri nich riziko výkyvov.
Časť ekonómov preto číta vládnu analýzu ako informáciu o tom, aký by bol výnos, keby vlády pričasto nemenili druhý pilier.
„Ak je takýto benčmark na niečo dobrý, tak na to, že zjednodušene ukazuje, ako môžu politici škodiť sporiteľom neustálymi zmenami,“ hovorí investičný analytik Michal Nalevanko.
Argumentom DSS-iek rozumie aj ministerstvo práce. „Z analýzy sa nedá urobiť záver, že správcovia zle zhodnocujú úspory. DSS musí robiť všetko pre klienta, a preto musí stratégiu investovania meniť. Na trhu sú časté výkyvy,“ zastal sa správcov štátny tajomník Jozef Burian.
Politici s vidinou riešenia aktuálneho problému dlhu prijímajú riešenia, ktoré len sťažia jeho vyriešenie v budúcnosti, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
