BRATISLAVA. Poľská pravicová vláda Donalda Tuska sa rozhodla, že pre vysoký dlh znárodní časť dôchodkových úspor.
Slovenská vláda by mohla podobne ako poľská o znárodnení dôchodkových úspor uvažovať pre tri dôvody. Potrebuje znížiť dlh, lebo jeho výška sa blíži k hranici, keď by musela zostavovať vyrovnaný rozpočet.
Chce tiež znížiť rozdiel medzi výdavkami a príjmami v pomere k HDP, aby sa dostala zo zoznamu krajín, ktorým hrozí pre dlhodobo nezdravé verejné financie pokuta.
Alebo by ju k tomu mohlo viesť to, že by tým získala peniaze, ktoré by mohla minúť na svoje priority.
Prečítajte si tiež:
Druhý pilier zarába málo, mohol viac
Osem percent dlhu
V našom druhom pilieri je dnes majetok vo výške zhruba 5,5 miliardy eur, čo je necelých osem percent nášho HDP.
Člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor povedal, že teoreticky je možné takouto transakciou znížiť náš dlh.
To už neplatí o deficite. Nová metodika Eurostatu, ktorá začne platiť o rok na jeseň, no bude sa vzťahovať aj na tento rok, by nám takúto transakciu neuznala.
Teoreticky by deficit mohla vláda znížiť tak, že by skresala príspevok do druhého piliera z terajších štyroch percent napríklad na dve percentá z hrubej mzdy.
Štát o tom vraj neuvažuje
Tlačové oddelenie Úradu vlády na otázku, či vláda zvažuje podobný krok ako Poľsko alebo zníženie príspevku, neodpovedalo a odkázalo nás na ministerstvo práce.
„Neviem o ničom takom. Diskusie o tom sa určite na ministerstve práce nevedú,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian (Smer).
Poľsko znárodní časť II. piliera, aby znížilo dlh
Tuskova vláda sa chce vyrovnanému rozpočtu vyhnúť tak, že zmenší druhý pilier.
BRATISLAVA. Poľská vláda znárodní časť dôchodkových úspor, lebo chce znížiť dlh krajiny. Ak by ho neznížila, podľa zákona o dlhovej brzdy by jej hrozili výrazné postihy.
Poľskej vláde hrozilo, že dlh podľa národnej metodiky stúpne nad 55 percent. To je už úroveň, pre ktorú by musela zmraziť mzdy vo verejnom sektore a predložiť vyrovnaný rozpočet alebo taký, ktorý zabezpečí pokles dlhu k HDP.
Znárodnením časti dôchodkových úspor sa dlh Poľska zníži zhruba o 7,5 percentuálneho bodu na 47 percent HDP.
„Je to len účtovné zníženie dlhu, ktoré nezlepšuje finančnú situáciu Poľska dlhodobo. Poľská vláda tak formálne zníži súčasný dlh na úkor vyššej tvorby dlhu v budúcnosti,“ hovorí analytik Erste Goup Juraj Kotian.
Ak by sa poľská dlhová brzda odvíjala od dát Eurostatu, a nie domácej metodiky, prísnejšie postihy by vláde hrozili už skôr. Podľa Eurostatu dlh Poľska prekročil 55 percent už v roku 2011.
Čo sa chystajú urobiť
Poľsko sa vydalo cestou, ktorá je podobná maďarskej. Vláda Viktora Orbána znárodnila v roku 2011 úspory v druhom pilieri, aby účtovne zlepšila svoje hospodárenie.
Podľa novej metodiky Eurostatu, ktorá začne platiť o rok na jeseň, by jej to už neprešlo.
Poľsko sa nechystá znárodniť celý druhý pilier, ale len úspory ľudí v dlhopisových dôchodkových fondoch. Ku koncu júla spravovali 66,5 miliardy eur.
Technicky sa to urobí tak, že poľská vláda prevezme a zruší vládne dlhopisy, ktoré držia súkromné penzijné spoločnosti. Celá transakcia sa má urobiť v prvej polovici budúceho roka.
Peniaze sporiteľov sa budú evidovať na virtuálnych účtoch štátneho fondu sociálneho poistenia. Majú sa úročiť sadzbou, ktorá zodpovedá rastu poľského HDP v priemere za päť rokov.
Premiér Donald Tusk ubezpečoval, že vláda nesiahne na akciové dôchodkové fondy. Kto chce, môže si v nich ďalej dobrovoľne sporiť 2,9 percenta z hrubej mzdy.
Desať rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku sa aj úspory týchto sporiteľov presunú na účty spravované štátom.
Vláda stále nepovedala, či sa úspory z virtuálnych účtov môžu dediť. Rizikom je aj to, že v budúcnosti nevyplatí výnosy v sľubovanej výške.
Aké sú riziká
„Otázne je, ako na rozhodnutie vlády zareagujú investori a ratingové agentúry,“ hovorí Kotian. Rizikové prirážky poľských štátnych dlhopisov už mierne stúpli.
Okrem toho poľská vláda tým, že zruší dlhopisové penzijné fondy, príde o časť domácich investorov, ktorí kupujú jej dlhopisy.
