Pre problémy tamojších bánk sa už rok špekuluje, či Slovinsko požiada Brusel o finančnú pomoc.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom
BRATISLAVA. Slovinský minister financií bude v piatok kolegom z eurozóny vysvetľovať, v akom stave sú slovinské banky. Objasniť im má aj to, do akej miery si vie krajina poradiť s nesplácanými úvermi bankového sektora.
„Áno, je to tak. V Slovinsku prebieha audit bánk a ministri dostanú informáciu o jeho priebežných výsledkoch,“ povedal štátny tajomník nášho rezortu financií Vazil Hudák.
Priveľa zlých úverov
Motívom, pre ktorý šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem vyzval slovinského ministra, aby informoval o bankách, má byť nedávna likvidácia dvoch menších slovinských bánk. Tvrdí to nemecký denník Handelsblatt. Slovinská vláda sa týmto krokom chcela vyhnúť hromadnému výberu vkladov klientov z väčších bánk.
Problém krajiny to v skutočnosti nevyrieši. Objem nesplácaných úverov v bankách sa vyšplhal na 7,5 miliardy eur, čo je pätina slovinského hrubého domáceho produktu.
Ľubľana sa už niekoľko mesiacov bráni špekuláciám, že bez zahraničnej pomoci svojim bankám nedokáže pomôcť. Tri najväčšie z nich – NLB, Nova KBM a Abanka Vipa – nedávno uviedli, že už v tomto roku budú potrebovať asi jednu miliardu eur.
Slovinsko bolo jedinou postkomunistickou krajinou, čo odmietla sprivatizovať väčšinu svojich bánk. OECD nedávno uviedla, že to, v akom stave sú teraz jeho banky, je výsledkom ich zlého riadenia pod vplyvom politikov a zlej úverovej politiky. Problémy bánk prepukli po kolapse realitného trhu. Pre prudký pokles cien nehnuteľností skrachovalo viac firiem. Objem nesplácaných úverov tak prudko stúpol.
Podľa denníka Handelsblatt sa už aj Európska centrálna banka prikláňa k názoru, že bez pomoci tamojším bankám z trvalého eurovalu ich vláda zachráni iba ťažko. Pred rokom tak urobila aj španielska vláda, aby pomohla bankám.
Pridrahé pôžičky
Slovinská ekonomika, ktorá ešte v roku 2007 rástla najrýchlejšie v eurozóne, je dnes v recesii. Dlh krajiny bol vlani 54 percent HDP, v tomto roku by mal podľa odhadov stúpnuť nad 60 percent.
Ak by si tamojšia vláda chcela požičať peniaze na desať rokov a pomôcť tak bankám, zaplatila by úrok blízky siedmim percentám. Niektorí odborníci tvrdia, že v skutočnosti by si na európskom trhu dnes slovinská vláda peniaze ani nedokázala požičať. Slovinci to ako problém zatiaľ necítia, bežné záväzky štátu financujú z dolárovej pôžičky v Spojených štátoch ešte zo začiatku roka.
Analytik X–Trade Brokers Kamil Boroš si myslí, že vláda si nemusí nutne požičať peniaze na trhu, aby pomohla bankám. Kapitál totiž môže banke poskytnúť aj vložením čerstvých štátnych dlhopisov či zmeniek.
