Nech má dom akýkoľvek tvar a strechu, vždy je to jeho fasáda, ktorá na nás zanecháva najsilnejšie domy a pocity. Existuje niekoľko možností, pre ktoré sa môže stavebník rozhodnúť pri novostavbe i rekonštrukcii svojho obydlia. Každá z nich so sebou nesie špecifiká predpoklady, s ktorými treba počítať už pri plánovaní.Vistéria, popínavé ruže, plamienok alebo trúbkovec
Zelená z módy nevychádza
Zelená fasáda je najlacnejším variantom pre novostavby a rekonštrukcie. Vertikálne koberce popínavých rastlín dokážu v priebehu rokov vyformovať celistvú živú fasádu, ktorá je zelenou oázou plnou života.
Výhoda tohto riešenia spočíva vo vytvorení mikroklímy s obehom vodných pár, pohlcovaním prachu a tlmením hluku prichádzajúceho z okolia. Rastlinný porast chráni stavebné prvky domu pred zrážkami a jeho koreňový systém vysúša bezprostredné okolie základov domu. Budova sa tak predlžuje životnosť.
Drevo skrášli i zahreje
Opláštenie stavby drevom jej dáva jedinečný charakter a nie je pravidlom, že bezpodmienečne treba siahnuť po drahých materiáloch. Ak vám učarila Škandinávia so svojím kontrastom temnej červene k bielemu obrámovaniu okien, možno začínate tušiť, o čom je reč.
Na drevený rošt ukotvený do podkladového muriva sa nabíjajú nehobľované surové smrekové dosky nepohľadovej kvality s hrúbkou 20 milimetrov rovnakým spôsobom, ako sa vybíjali kedysi steny slovenských stodôl a humien.
Škáry, ktoré vzniknú medzi doskami po presušení, sa prebíjajú úzkymi latkami. Takto zhotovenú fasádu už treba iba zabezpečiť povrchovou úpravou. Volá sa Falu Rödfärg a ide o zmes mletej banskej rudy s vysokým podielom železa, medi a kremičitých súčastí, hladkej múky a ľanového oleja.
Ak vám učarili tvarované drevené obklady natierané lesklými lazúrami medových farieb, realizácia je podobná. Namiesto dosiek sa na rošt nabíjajú frézované lamely zo suchého smrekového dreva, na ktoré sa nanáša finálna povrchová úprava.Chráni drevo pred hubami a poveternostnými podmienkami, obnovuje sa jednoducho – novým náterom po poometaní zvetraného. Ide o lacnú technológiu, ktorej životnosť možno rátať na storočia.
Či siahnete po tradičnej perodrážke v štýle „tatranec“, alebo si zvolíte hrubší zrubový obklad, výsledok sa v mnohom nelíši. Pri plánovaní však nemusíte zostať iba pri hrubovrstvových lazúrach na báze alkydových živíc.
Atraktívne sú aj krycie farby s UV filtrom a vysokým podielom plniva, ktorými možno zvýšiť atraktívnosť dreva.
V oboch prípadoch možno uskutočniť so zručnosťami domáceho majstra realizáciu svojpomocne. Do roštu možno zakomponovať aj prevetrávanú vrstvu tepelnej izolácie, či ukryť niektoré rozvody, ktoré odolávajú nízkym teplotám.
Plastové lamely nezničí smog
Tam, kde by drevo iba s ťažkosťami odolávalo intenzívnemu znečisteniu z cestnej premávky, prichádzajú do úvahy obklady z plastových lamiel. V posledných rokoch sa ich ponuka výrazne rozšírila a popri bielych pribudli i farebné s rôznymi povrchovými úpravami a vzormi.
Ide o skladačkový systém s jednoduchou montážou na rošty, ktorý možno namontovať aj vo vlastnej réžii s minimom zručnosti.
Na rozdiel od dreva ide o materiál, na ktorého údržbu možno používať saponáty a tlakovú vodu. Je to akoby ste umývali plastový plášť budovy, pod ktorým sa môže ukrývať kadečo – neomietnutá tehla, minerálna vata či zavlhnuté murivo, ktoré je vysúšané dômyselne navrhnutým systémom prúdenia vzduchu.
Kým pôvodné materiály boli hrubé plastové výlisky, dnes ide o tenké profily so vzduchovými dutinami, ktoré sa materiálom ponášajú na ľahké potravinárske tégliky. Ich výhodou je, že ich mestské znečistenie nepoškodí a kedykoľvek ich možno zmývať.
Plech nie je tabu
Už nielen v priemyselnej architektúre, ale aj v modernej občianskej výstavbe možno siahnuť po plechu v úlohe krycej vrstvy fasády – či už celoplošnej, alebo na niektorých strategicky zvolených častiach.
Trapézový vzor či škridloplech vhodne zasadený do bezprostredného okolia môže vytvoriť fasádu trvácnu, ktorá bez zostarnutia vydrží dlhé desaťročia.
Aké rastliny pre fasádu
Pavinič trojlaločný a brečtan
Na slnečných stranách sa pavinič sám vyšplhá po stene až pod strechu rovnako ako brečtan. Ten však vyžaduje tienisté miesto.
Pavinič je opadavý a farba jeho listov sa v priebehu sezóny mení – od červenkastej, cez sviežozelenú, sýtu zeleň až po šarlátovú. Na jeseň listy opadnú a fasáda zostane popretkávaná tenkými hnedými vetvičkami.
Brečtan je pokrytý listami celoročne, rastie však o čosi pomalšie.
Preto sa obe pestujú súčasne aby bola fasáda atraktívna po celý rok.
Spravia podobnú službu ako pavinič a brečtan, vyžadujú však oporu vo forme pevného roštu ukotveného do fasády.
Obľúbené sú hlavne na nižších budovách, kde dokáže domáci majster zhotoviť oporu bez lešenia.
Opora nemusí mať iba formu treláže z dreva, plastu či kovu. Praktické sú aj visiace laná, obzvlášť pri pestovaní vistérie, ktorá drevnatie a naberá na hmotnosti každým rokom.
I v tomto prípade ide o montáž na rošt, kde treba počítať s vyššou únosnosťou. Nie pre samotný materiál, ale pre tabuľový charakter krytiny, ktorá pri nápore vetra pôsobí ako celok.
Aj plechové fasády možno skombinovať so systémami pre predohrev a ohrev vzduchu, ktoré sa môžu stať súčasťou energetiky budovy.
Keďže pri takejto fasáde zvyčajne treba riešiť aj rôzne klampiarske doplnky, nejde o výzvu pre domáceho majstra či stavebníka bez potrebných skúseností.
Kameň ktorý nemusí byť kameňom
Odvetrané fasády imitujúce kameň sú rovnako populárne ako v momente ich vstupu na trh. Ide o stavebnicové maloformátové dielce, ktoré sa montujú na podkladový rošt, na ktorom tvoria dekoratívnu fasádnu plochu.
Väčšina výrobcov používa ľahčené materiály, ktoré vylepšujú tepelnú bilanciu domu. Počíta sa s podkladovými tepelnoizolačnými vrstvami a vzduchovým kanálom na prúdenie vzduchu, ktorý so sebou odvádza pary.
Ich prednosťou v porovnaní s tenkovrstvovým kamenným obkladom je nenáročnosť zhotovenia bez ohľadu na to, v akom stave je pôvodný povrch fasády. Či ide o renováciu, alebo novostavbu, práca pri montáži napreduje tak rýchlo, že v priebehu hodín sa dom mení na nepoznanie.
Na múroch budov, ktoré majú dokonalú hydroizolačnú clonu proti vzlínajúcej vlhkosti, sa na nízkych obytných budovách používajú čoraz častejšie obklady z prírodného alebo umelého kameňa podľa vzoru obkladov pre interiér. Ide o riešenie vyžadujúce murárske zručnosti, pretože poklad musí byť vopred pripravený tak, aby bol rovný a únosný.
V malom rozsahu môže takáto fasáda pôsobiť atraktívne, obzvlášť ak sú plochy členité a lámu sa v uhloch. Hneď ako začne plocha narastať, fasáda sa stáva fádnou a nudnou.
Polystyrén so štruktúrou
Kontaktný zatepľovací systém nemusí byť nudný a meniť fasádu na hladkú plochu s nanesenou omietkou. V ponuke niekoľkých výrobcov sú tvarované dielce s reliéfnym povrchom, na ktorých je nanesená výstužná vrstva.
Lepia sa na rovný podklad a následne škárujú k pohľadovej dokonalosti. Po vyzretí stavebného lepidla a tmelu sa na ne nanáša finálna povrchová úprava. Ide o riešenie, ktoré dokáže rozbiť fádne rovné plochy do štruktúry, ktorá pripomína tesané tvárnice. Nie je nutné, aby bola celá fasáda riešená jednotne. V kombinácii s plochými polystyrénovými plochami dokážu vznikať prácnejšie, no vzhľadnejšie fasády.
Táto technológia má za sebou dostatok preskúšania praxou, okrem občianskej výstavby sa s ňou možno stretnúť aj pri panelových bytovkách.
Tradičné omietky
Najpoužívanejšou fasádnou úpravou naďalej zostávajú omietky, ktoré vystriedali kedysi populárny brizolit. Stavebníci ich využívajú pri novostavbách, zatepľovaní a rekonštrukciách.
Často vídať, ako stavebníci vyhladzujú a vystužujú pôvodné brizolitové fasády, aby na ne naniesli moderné tenkovrstvové fasádne omietky. Výsledok je po vizuálnej stránke na nerozoznanie od kontaktných fasádnych systémov.
Pri omietkach je kľúčom pri rozhodovaní ich chémia, z ktorej sa odvíjajú ich vlastnosti. Používajú sa omietky na báze akrylátov, silikátov a silikónov, každá má svoje charakteristiky.
Výrobcovia omietkových zmesí nepretržite pracujú na vývoji a začínajú jednotlivé chemické modely kombinovať. Tak sa môžete stretnúť so zušľachťovaním akrylátu silikónom, aby získala omietka lepšie vlastnosti a jej cena príliš nestúpla.
Tak ako pri iných systémoch i pri omietkach treba dbať na technologické listy, v ktorých opisujú výrobcovia odskúšané skladby a pracovné postupy, aby nová povrchová vrstva mala očakávané vlastnosti a kvalitu.
LUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA
Ktorá omietka kam patrí
Najlacnejšie sú omietky na báze akrylátu. Rýchlo sa z nich vytrácajú pigmenty, v rušnom prašnom prostredí sa intenzívne špinia a majú obmedzenú paropriepustnosť. Stali sa najpoužívanejšou povrchovou vrstvou pri zhotovovaní kontaktných zatepľovacích systémov z nepriedušného polystyrénu.
Silikátové omietky sú typickou voľbou pri rekonštrukciách, kde nie je možné zaručiť ideálnu suchosť podkladového muriva. Svedčí im vápenno-cementový základ a dostatočne veľký presah strechy ktorý ich chráni pred zrážkovou vodou. Svojou difúznou otvorenosťou umožňujú odvádzať pary z muriva a tak sa v problematických budovách po úprave fasády nezhoršujú problémy s vlhkosťou v interiéri. Či už ide o historické stavby, alebo staršie rodinné domy z rôznych materiálov, silikátová omietka môže byť cestou k vynoveniu bez ďalších nutných investícií do hydroizolácie či vysušovania muriva.
Silikónové omietky sa stali symbolom dobrých vlastností a kvality. Sú paropriepustné, farebne stále, dokážu riešiť problém s drobnými prasklinami v podkladových vrstvách a odolávajú náporom špliechajúcej a zrážkovej vody.
(mg, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
