BRATISLAVA. Cestujúci majú nárok na čiastočnú náhradu ceny prepravného dokladu na vlak v prípade značného omeškania, aj keď toto omeškanie spôsobila vyššia moc.
Ako vo štvrtok rozhodol Súdny dvor Európskej únie, prepravca sa nemôže odvolávať na predpisy medzinárodného práva, ktoré ho v prípade vyššej moci oslobodzujú od poskytnutia náhrady škody spôsobenej meškaním, aby sa vyhol svojej povinnosti poskytnúť náhradu.
Samotné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave z 23. októbra 2007 podľa Súdneho dvora neoslobodzuje železničné podniky od povinnosti poskytovať náhradu ceny prepravného dokladu, ak je meškanie spôsobené vyššou mocou.
"Nariadenie stanovuje, že cestujúci v prípade meškania 60 minút alebo viac môže žiadať od železničného podniku čiastočnú náhradu ceny svojho prepravného dokladu. Táto náhrada je minimálne 25 % ceny prepravného dokladu v prípade meškania od 60 do 119 minút a 50 % ceny prepravného dokladu v prípade meškania 120 minút alebo viac," uviedol Súdny dvor.
V nariadení nie je nijaká výnimka z tohto nároku na náhradu v prípade meškania spôsobeného vyššou mocou.
Na možnosť vylúčenia povinnosti železničného podniku poskytnúť náhradu ceny prepravného dokladu pri meškaní spôsobenom vyššou mocou sa Súdneho dvora pýtal rakúsky správny súd.
Ten má rozhodnúť o žalobe podanej rakúskou železničnou spoločnosťou ÖBB-Personenverkehr AG proti rozhodnutiu, ktorým ho rakúska komisia na kontrolu železničnej siete zaviazala odstrániť zo svojich všeobecných podmienok ustanovenie, podľa ktorého neexistuje nijaký nárok na náhradu alebo preplatenie v prípade vyššej moci.
Zodpovednosť železničných podnikov v prípade omeškania sa podľa spomínaného nariadenia spravuje jednotnými právnymi predpismi pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich, pokiaľ ustanovenia uplatniteľné v tomto prípade nestanovujú inak.
Ide o jednotné právne predpisy pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich. Ide o Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave z 9. mája 1980, zmeneného a doplneného Vilniuským protokolom z 3. júna 1999.
V súlade s uvedenými jednotnými právnymi predpismi, ktoré patria do medzinárodného práva a nachádzajú sa v prílohe nariadenia, železničný dopravca zodpovedá voči cestujúcemu za stratu alebo poškodenie, ktoré vznikne tým, že pre meškanie v ceste nemožno pokračovať alebo nie je pokračovanie v ceste v ten istý deň možné.
Dopravca je však od tejto zodpovednosti oslobodený, ak meškanie bolo spôsobené niektorou z príčin vyššej moci, najmä okolnosťami, ktoré nesúvisia so železničnou prevádzkou a ktorým dopravca nemohol zabrániť.
