Načo bol ten pochod? Ako sa dalo dokopy toľko ľudí? A prečo nebojujú viac aj proti iným problémom? Napríklad proti korupcii? Konštantín Čikovský sa pýtal Fera Múčku, ktorý sa bol na pochod pozrieť. Najprv súkromne, potom sa rozhodli, že to aj sčasti zapíšu.
Čo sa tam vlastne robilo? Bolo to niečo ako demonštrácia?
Nebola to klasická demonštrácia, ako ich poznáme. Neskandovalo sa tam, že je niekomu hanba alebo že niekto by mal ísť sedieť. Vlastne sa neskandovalo vôbec nič. Atmosféra bola, ako keby si osemdesiattisíc ľudí vyšlo na výlet na košickú pešiu zónu a niektorí mali so sebou transparenty. Na rozdiel od bežných demonštrácií tam bolo veľa detí, čo tiež vplývalo na celkovú klímu. Odznelo pár príhovorov, nejaké kapely niečo zahrali potom sa prešlo okruhom okolo historického centra.
Boli ľudia spokojní s priebehom?
Ak je reč o účastníkoch, tak tí, s ktorými som hovoril alebo zachytil ich reakcie na Facebooku, boli spokojní. Pokiaľ ide o organizátorov, boli spokojní, že sa nestalo nič neočakávané. Pokiaľ viem, nevyskytli sa žiadne výrazné problémy ani z pohľadu polície. Organizátori dali dokopy sedemsto dobrovoľníckych organizátorov, takže všade stál niekto, na koho sa dalo obrátiť, alebo od koho sa dala získať mapka s dôležitými údajmi. Počas statickej časti programu som obišiel celé centrum, na mnohých miestach nebolo takmer nič rozumieť, to by som nazval problémom.
Problémy napokon neboli ani s provokatérmi. Keď som to obchádzal, videl som niekoľko aj dosť drsných transparentov. Napríklad, že účastníkom pochodu ide o to, aby bolo dosť materiálu na zneužívanie detí. Na jednu takú skupinu som mal výhľad dlhší čas a pokiaľ som si ich všímal, nikto na nich nereagoval ani slovne, ani nijako inak.
Ako sa vlastne také niečo zvoláva? Píšu to nejaké katolícke organizácie na nástenku v kostoloch?
Oznamy v kostoloch boli jedna z ciest. Vrátane výzvy biskupov cez pastiersky list, pripojili sa k tomu aj nekatolícke inštitúcie. Na rozdiel od niektorých iných výziev sa ukázalo, že to malo virálny efekt, že to bola téma, ku ktorej sa ľudia hlásili a odovzdávali si ju medzi sebou. A mám pocit, že tu zohral úlohu aj obranný pocit, ktorý motivuje ľudí presúvať svoj svet do komunít.
Čo tým myslíš?
Rozhovory či komentáre na tú tému vo veľkých médiách boli pred akciou naladené skôr negatívne. A takisto aj po. Keď som v pondelok ráno otvoril naše sme.sk, boli medzi hlavnými textami tri hodnotiace články, jeden redakčný a dva externé – výber z blogov. Všetky boli negatívne. No ešte aj to by sa dalo pochopiť, ak ide o názor vydavateľského domu, ktorý si môže myslieť, čo chce. Okrem toho, ako človek z redakcie viem, že blogy sa vyberajú aj podľa potenciálu zaujať a podľa toho, čo je medzi novými blogmi akurát k dispozícii. To sa však ťažko vysvetľuje, čitateľ si robí dojem podľa toho, čo nájde na stránke.
No ešte háklivejšie je, že ak by som vychádzal len z médií, myslel by som si, že ide o tému radikálnych až fašistických skupín, či iných divných ľudí. Počet a zloženie účastníkov pochodu mi zdokumentovalo, že veľké médiá mi hovoria málo o charaktere spoločnosti. Veď inak by sa ani výsledok toho pochodu nedal nazvať prekvapením. Preto si myslím, že aj pocit odstrkovanosti mohol byť mobilizujúci.
Kto to naozaj organizoval? Sú to organizácie podriadené konferencii biskupov?
Iniciovala to konferencia biskupov, prakticky to realizovali inštitúcie, ktoré sa tej téme venujú dlhšie, najmä Fórum života a priamo na mieste košické združenie Deti svätej Alžbety. Celkovo sa do toho nejakým spôsobom zapojilo vyše sto organizácií. Nejde o organizácie podriadené konferencii.
Akí ľudia boli na tom pochode prevažne zastúpení?
Pri takom počte sa to už plus mínus bude blížiť reprezentatívnosti, aj som mal taký pocit. Podľa evidenčných čísel áut by som povedal, že okrem východného Slovenska bola asi najviac zastúpená Orava, resp. sever Slovenska a Bratislava. Aj vozový park mi prišiel taký normálny, reprezentatívny. Znie to ako nepodstatný detail, ale hovorím to preto, že sa ozýva, že to bolo stretnutie nevzdelaných a neschopných ľudí, ktorých tam len niekto pozvážal.
Osemdesiat tisíc ľudí je síce vysoká účasť, ale stále je to len zlomok spoločnosti.
Proti Mečiarovi demonštrovala naraz menej ako pätina tohto počtu, najväčšie demonštrácie proti gorile na tom boli ešte horšie. To by potom malo znamenať, že korupcia skoro nikomu neprekáža. A pritom sa skoro o inom ani nehovorí. Na verejných akciách sa vždy zúčastňuje zlomok zo skupiny ľudí, ktorí danú tému považujú za problém. Ale súhlasil by som, že teraz bol podiel ľudí vyšší.
Myslia si účastníci toho protestu, že potraty sú najväčší problém Slovenska alebo chcú len povedať, že je to najväčší z problémov, o ktorom sa hovorí málo?
Neviem na tú otázku odpovedať za účastníkov.
Tak inak, je v poriadku, keď sa im vyčíta, že chudoba, korupcia, takmer nefunkčný štát sú pre nich druhoradé problémy?
Tipujem, že úlohu zohráva aj pocit, že týmto témam sa už dosť venujú tí silní, ktorí to môžu zmeniť. Médiá, európske inštitúcie, zahraničná diplomacia a podobne. Okrem toho, prišlo by mi nelogické, ak by presvedčený prolife považoval korupciu za väčší problém. Príklad: Predpokladám, že ak by parlament schválil zákon o možnosti usmrtiť päťročné dieťa a ľudia by ho začali reálne využívať, zrazu by sa nám javila korupcia ako ten menší problém. Ak akceptujem optiku stúpencov prolife o plnej hodnote ľudského života od jeho začiatku, potom by malo byť logické, že korupcia a iné veci posúvajú o priečku nižšie.
Čo je výsledok tej akcie? Pôjde teraz niekto za politikmi (napríklad predsedom vlády) a bude žiadať zmenu zákona?
Pokiaľ viem, nejaký plán postupnosti neexistuje, ale nejako to asi bude žiť.
