Zľahčiť nákupy pôdy pre farmárov z cudziny sme sa zaviazali Európskej únii. Odborník neočakáva, že by po zrušení zákazu skokovo stúpol záujem o poľnohospodársku pôdu u nás. Cudzinci totiž pôdu nakupovali aj doteraz, no cez fígeľ.
BRATISLAVA. O sedem mesiacov sa farmárom zo zahraničia mierne uľahčí nákup poľnohospodárskej pôdy u nás.
Od mája 2014 totiž padne výnimka, ktorú sme si v obave zo skokového zvýšenia cien pozemkov vybavili pri vstupe do Únie a týkala sa zákazu kúpy pôdy cudzincami.
Nákup pôdy cudzincom z iných štátov Únie, ale aj obyvateľom Nórska, Islandu a Lichtenštajnska chce vláda upraviť cez novelu devízového zákona. Štvrtkové rokovanie o nej však prerušila.
„Musíme najprv prijať zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy,“ vysvetlil hovorca agrorezortu Peter Hajnala.
O tomto zákone, ktorý má sťažiť zmenu poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky, by mali ministri rokovať na budúci týždeň.
Zákaz sa legálne obchádza
Dnes cudzinci u nás podľa zákona nemôžu nakupovať pôdu. Zákaz neplatí pre tých, čo majú aj slovenské občianstvo alebo pozemky zdedili. Okrem toho mohli pôdu kupovať tí cudzinci, čo ju aspoň tri roky obhospodarovali.
Skutočnosť sa však od zákona líši, lebo zákaz sa dá legálne obísť. Stačí, ak si záujemca z cudziny založí slovenskú eseročku s minimálnym kapitálom a môže pôdu bez problémov kúpiť.
Takúto prax potvrdzuje aj Dalibor Hahn zo spoločnosti Adolia, ktorá roky obchoduje s poľnohospodárskou pôdou a lesmi. Legálnu kľučku využívajú napríklad Holanďania či Dáni, ktorí u nás investovali do veľkých fariem.
Hahn však pripúšťa, že pre cudzincov, ktorí chceli menší kúsok pôdy, mohol byť zákaz problémom. „Pre väčších, ktorí skupujú farmy, to nikdy nebol problém,“ vraví.
Hahn nepredpokladá, že by sa po vypršaní zákazu skokovo zvýšil záujem o farmársku pôdu a tým aj jej ceny.
„Keď zákaz padne, nič sa nestane. Nezmenia sa ceny pozemkov, nezvýši sa dopyt ani ponuka, skôr si myslím, že sa trh stabilizuje,“ vraví.
Zakladanie eseročky bolo pre zahraničných investorov len administratíva navyše, tá im po zrušení moratória odpadne.
Obavy zo špekulantov
Šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík potvrdzuje, že na Slovensku hospodária Dáni aj Nemci. „Viem, že určité rokovania prebehli aj zo strany čínskych podnikateľov, ale v akom je to štádiu, netuším,“ dodal.
Číňania sa na Slovensku skutočne objavili, no podľa hovorcu komory Stanislava Nemca išlo skôr o jednotlivcov.
„Viem o prípade, keď Číňan kúpil pozemok v obci Somotor, a tam teraz pestuje ryžu. Ide však o malú, dvoj až trojhektárovú výmeru,“ hovorí. Pomerne veľkú časť pôdy kúpili Číňania v Liptove.
O Holanďanoch a Dánoch hovorí, že tu na pôde reálne hospodária a podnikajú.
„Problémom sú subjekty, ktorých pôvod je neznámy. U tých je podozrenie, že pôdu využijú na špekulatívne účely,“ vraví Nemec
. Ide o prípady, keď zahraniční investori kúpia, často cez slovenské firmy, pôdu a prenajmú ju. „Neskôr zvýšia ceny, a tak vytvárajú tlak na rast cien pôdy aj u iných vlastníkov,“ vraví.
Jahnátek chce iný zákaz
Obavu z predaja pôdy cudzincom mal aj rezort pôdohospodárstva. Priznal, že jej predaj na špekulatívne účely je jedným z dôvodov regulovania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy.
Presné informácie o tom, koľko pôdy u nás nakupujú cudzinci, ministerstvo nemá. UniCredit Bank Slovakia odhaduje, že cudzinci už u nás ovládajú 40- až 45-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, z čoho asi 25-tisíc hektárov aj priamo vlastnia, napísal portál Aktualne.sk.
Zákaz kupovať pôdu cudzincom sa objavil aj v legislatívnom zámere k pripravovanému zákonu o nadobúdaní pôdy.
Minister Ľubomír Jahnátek navrhol, aby pôdu u nás nemohli získať cudzinci z krajín, ktoré nedovoľujú nákup pôdy u nich Slovákom.
Prax cudzincov nepreveria?
BRATISLAVA. Poľnohospodársku pôdu by mali kupovať len ľudia, ktorí majú odbornú spôsobilosť na jej obhospodarovanie.
Mali by mať istý stupeň poľnohospodárskej školy či prax, ráta s tým ministerstvo pôdohospodárstva. Nebude to však zrejme platiť pre cudzincov žijúcich v zahraničí.
„Ministerstvo navrhuje ustanoviť podmienky na kúpu poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike pre všetkých nadobúdateľov poľnohospodárskej pôdy, ktorí majú trvalý pobyt či sídlo v Slovenskej republike,“ tvrdí Peter Hajnala z tlačového odboru.
Veronika Sokolová
