Na prácu v baniach nemá Slovensko dosť ochotných ani kvalifikovaných ľudí.
PRIEVIDZA. Teodor Ionel (43) vyšiel po šichte z Bane Cigeľ spolu so synom.
V Rumunsku pracoval v rôznych baniach a na rôznych pozíciách, posledne v Lupeni. Na Slovensko prišiel s celou rodinou pred šiestimi rokmi. Dostal byt a tvrdí, že tu zostane, kým bude mať prácu.
Rozhodnutie odísť z Rumunska vysvetľuje jednoducho. Tvrdí, že nepracovať a s natiahnutou rukou pýtať podporu nedokázal.
„Fárame spolu so synom. Sme spokojní. Máme tu všetko, čo potrebujeme. Kolektív v bani je dobrý, podmienky a bezpečnosť sú tu neporovnateľné,“ hovorí lámanou slovenčinou.
Ionel tvrdí, že si zarobia podstatne viac ako v Rumunsku. Baníci tam zarábajú okolo 400 až 500 eur mesačne, s príplatkami a baníckymi úľavami je to o niečo viac.
„V Rumunsku majú baníci ešte niektoré výhody ako za komunizmu. Napríklad platia menej za elektrinu alebo dostávajú vernostné príplatky. Tu zarobíme viac podľa toho, ako sa darí, aj 700 až 800 eur mesačne.“
Nie je sám
Ionel zďaleka nie je sám. V Hornonitrianskych baniach Prievidza pracuje v troch baniach v Cigli, Handlovej a v Novákoch 2062 robotníkov, z toho je takmer 70 baníkov z Rumunska a traja Česi.
Rumuni prišli na Slovensko pred niekoľkými rokmi z dôvodu zatvárania tamojších baní a za lepším zárobkom.
„Spoznáte ich jednoducho. Jazdia jedným autom s rumunským evidenčným číslom a vyzerajú inak,“ povedal jeden zo slovenských baníkov z Cigľa.
Slovenskí baníci hovoria, že Rumuni k nám prišli po otvorení trhu, keď u nich pozatvárali bane. Predtým si pamätajú len na nejakých Poliakov. Ťažkajú si, že s Rumunmi sa len ťažko dá dohovoriť. Po zavedení víkendových jazykových kurzov sa to údajne zlepšilo.
„Najprv chceli učiť nás po rumunsky. Osobne som mal dvoch. Kým som im niečo vysvetlil, mohol som si to urobiť sám,“ hovorí jeden z baníkov z Cigľa.
„Sú to obyčajní ľudia. Niektorí prišli aj z kancelárií. Nie sú zvyknutí na takúto robotu. Niektorí prídu, zarobia si na letenku do Anglicka a idú preč. Ale musím povedať, že robili všetko. Nemáme čo vykrikovať baník baníkovi,“ pridáva ďalší.
Hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková však tvrdí opak. Hovorí, že ide o kvalifikovaných baníkov s dlhoročnými skúsenosťami, ktorí robia odborné práce v podzemí.
Slovensku podľa nej chýbajú po zrušení učňovského a stredného odborného školstva kvalifikovaní baníci.
Na úradoch nie sú
Nezamestnanosť v okrese Prievidza je okolo 13,7 percenta, banícke voľné pracovné miesta evidovali naposledy na konci roku 2001.
„Stav zamestnancov máme stabilizovaný. Vzhľadom na prirodzené odchody prijímame priemerne tridsať nových zamestnancov mesačne, ktorých zaraďujeme prevažne na produktívne pracoviská v podzemí,“ povedala Siváková.
Na úradoch sa o miesto v bani veľa ľudí nehlási.
„Momentálne máme v evidencii 28 uchádzačov, ktorí sú vyučení v profesii baník-lámač. Väčšinou sú to ľudia, ktorí už pracovali v tejto profesii a zo zdravotných dôvodov ju nemôžu vykonávať. Za posledných päť rokov sme nezaznamenali nárast evidovaných uchádzačov o zamestnanie v baníckej profesii,“ povedala Katarína Dvorská z prievidzského úradu práce.
Skupina Hornonitrianskych baní zamestnáva vyše 3600 ľudí. Ťažbu predpokladajú v súlade s vládnym programom do roku 2030.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
