BRATISLAVA. Čo všetko vláda sľubuje zahraničným investorom za to, že u nás postavia fabriky a zamestnajú v nich ľudí?
Odpoveď by sme si prečítali v memorandách s investormi, keby ich minister hospodárstva Tomáš Malatinský začal zverejňovať.
Informácie o tom, aké daňové prázdniny investori dostanú, síce vláda na webe zverejní, no iné výhody, ktoré nie sú v oficiálnych rozhodnutiach o investičnej pomoci spomenuté, ostanú ukryté.
„Silný investor si dokáže vyrokovať aj zmenu zákonov, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia,“ hovorí Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c, ktorú si najímajú aj zahraničné firmy, ktoré chcú u nás podnikať.
Memorandá môžu prezradiť, či naoko všeobecne prospešná zmena zákona pomôže vyvoleným. Vláda môže v dokumente firmám sľúbiť aj ústretovosť a podporu pri vydávaní stavebných povolení či podnikateľských licencií.
Nezabrala ani infožiadosť
Memorandá
Ako odôvodňujú
ich utajovanie
má ísť o obchodné tajomstvo, no zákon pri informáciách o štátnej pomoci tento dôvod nepripúšťa,
štát si dohodol s investormi dôverný vzťah, ani tento dôvod zákon nepozná,
netýkajú sa vraj informácií o nakladaní
s verejnými peniazmi,
ale to nie je pravda.
Štát nemusí zverejňovať memorandá na webe, lebo sa tvári, že nejde o zmluvy.
Pred deviatimi rokmi pritom obsahom podobné dokumenty, ako sú memorandá, nazýval investičnými zmluvami.
„Nevidím dôvod, prečo by ich nebolo možné zverejniť cez infožiadosť,“ hovorí bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ).
Ministerstvo hospodárstva však dôvod na nezverejnenie memoránd aj po zaslaní infožiadosti vidí.
Denník SME totiž so žiadosťou o poskytnutie kópií memoránd neuspel.
Týkali sa pomoci, na ktorej sa dohodol štát s nemeckou firmou Continental. Tá za dva roky investuje v Púchove 250 miliónov eur a zamestná 600 ľudí, za čo jej vláda odpustí na daniach 20 miliónov eur.
Denník SME žiadal sprístupniť aj memorandum s panelákovou firmou Grandwood, ktorá chcela pri Vranove nad Topľou investovať 40 miliónov eur a zamestnať 390 ľudí. No po kritike z tejto pomoci zišlo.
Šéfka oddelenia vládnej agendy u Malatinského Tatiana Slavkovská odpísala, že memorandá ministerstvo nezverejní.
„Nie sú záväzkovým právnym vzťahom a priamo z nich nevyplývajú žiadne záväzky, ktoré sa dotýkajú verejných zdrojov,“ odpísala.
O tom, či sú memorandá záväzné, sa diskutuje naprieč európskymi krajinami. „Spravidla sa dohodne záväznosť len pre určité časti, ktoré za záväzné označia zmluvné strany memoranda,“ hovorí Leontiev.
Tie časti memoranda, ktoré ministerstvo tají, teda môžu byť pre štát záväzné. Keby sa dokumenty opäť začali nazývať investičnými zmluvami, štát by ťažko odôvodnil, prečo ich nedáva na web.
Prečítajte si aj rozhovor s právnikom:
Memorandá štát utajuje, aby sa vyhol spochybneniu pomoci
Dotácie sa netýkajú štátu?
Slavkovská zdôvodnila utajenie memoránd, ktoré žiadalo SME aj tým, že ich obsah je chránený obchodným tajomstvom. Nie je to pravda, pretože nie všetky údaje v memorandách majú povahu obchodného tajomstva.
Zákon pritom štátu prikazuje, aby zverejnil informácie o investičnej pomoci, aj keby obsahovali obchodné tajomstvo.
Memorandá, ktorá sa dotýkajú daňových prázdnin či priamych dotácií na nákup strojov, nie sú informáciami o verejných peniazoch, snaží sa presvedčiť Slavkovská.
Právnik Leontiev však takúto argumentáciu odmieta. „Memorandum priamo obsahuje informácie o výške a spôsobe pravdepodobného použitie získaných prostriedkov v budúcnosti,“ tvrdí.
Denník SME sa voči Slavkovskej rozhodnutiu odvolal, odvolanie posúdi Malatinský. Utajenie memoránd môže potvrdiť alebo rozhodnutie o ich nezverejnení zrušiť.
Ani v druhom prípade však rezort dokumenty nemusí zverejniť. Môže si nájsť iné dôvody, pre ktoré bude memorandá ďalej utajovať.
Súd už viackrát prehrali
Ministerstvo hospodárstva dohody s investormi zatajuje napriek tomu, že už prehralo súdny spor za to, že tajilo investičné zmluvy s automobilkami Kia, Hyundai či PSA Peugeot Citroën.
Podobne ako dnes, aj vtedy ministerstvo utajilo celé dokumenty bez hlbšieho odôvodnenia, či má na to vôbec právo. Najvyšší súd to však označil za nezákonné.
Rezort hospodárstva sa vtedy snažil zabrániť zverejneniu dohôd tak, že investičné zmluvy vyhlásil za štátne tajomstvo. No súd zistil, že o tom nie je oficiálny záznam.
Ministerstvo neodpovedalo, prečo tieto súdne rozhodnutia nerešpektuje. Nereagovalo ani na otázku, či zatajuje dohody s investormi bežne, alebo má na to pri dohodách s Grandwoodom a Continentalom špeciálny dôvod.