BRATISLAVA. Od utorka bojujú proti čiernej práci na všetkých inšpektorátoch práce špecializované útvary, ktoré patria pod takzvanú kobru.
Má spolu 36 inšpektorov práce, ktorí by mali riešiť nielen cez deň, ale aj v noci a počas sviatkov iba prípady nelegálnej práce.
Ministerstvo práce predpokladá, že inšpektori budú pracovať rýchlejšie aj účinnejšie. Tvrdí, že odhaľovanie ľudí, ktorí pracujú načierno, bude efektívnejšie.
Zvýšiť sa má aj počet kontrol, čo by malo viesť k väčšiemu počtu odhalených prípadov nelegálnej práce. Národný inšpektorát práce ráta s tým, že sa firmy budú báť odhalenia a počet nelegálne zamestnaných ľudí klesne.
Metódy sú slabé
Exminister práce a poslanec Jozef Mihál (SaS) nevidí problém v počte kontrol, lebo pribúdajú. Za prvých šesť mesiacov roku 2013 ich inšpektori urobili vyše desaťtisíc, rok predtým 6600. Zistili, že 422 z vyše 30-tisíc preverených ľudí pracovalo načierno.
Väčší problém majú podľa Mihála inšpektori s tým, aby nelegálnu prácu dokázali. „Je dnes ťažké odhaliť napríklad to, keď niekto dostáva oficiálnu mzdu a zvyšok peňazí dostáva na ruku,“ hovorí.
Dôležitejšie ako zvýšiť počet kontrol podľa Mihála je prísť s novými metódami odhaľovania nelegálnej práce. Pomôcť by mohli agenti provokatéri, Mihál s nimi počíta v novele Trestného zákona a poriadku, ktorú pripravuje, no ešte zvažuje, či ju predloží.
„Treba sofistikovanejšie metódy odhaľovania. Infiltrovať sa do firiem a vytvoriť exemplárne prípady, aby si to ostatní rozmysleli,“ hovorí exminister.
Nechcú to hlásiť
Nelegálna práca sa odhaľuje ťažko aj preto, že ľudia nie sú ochotní na ňu upozorňovať, vraví šéf Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. Vidno to najmä v krajoch s vysokou mierou nezamestnanosti, teda v Prešovskom či Banskobystrickom.
„Sú radi, že majú prácu,“ vraví Kollár. Kontroly sú podľa neho často neefektívne. Vedia totiž odhaliť len málo prípadov.
Šéf odborárov by sa nebránil tomu, keby firmy, v ktorých odhalia nelegálnu prácu, mohli prísť aj o licencie. Mohlo by sa to týkať tých firiem, čo načierno zamestnajú ľudí alebo tých, ktorí nechajú ľudí pracovať načierno opakovane.
Šli cez ňu miliardy eur?
Koľko ľudí u nás pracuje načierno, nevie odhadnúť ani inšpektorát práce. Problém je aj vyčísliť, o koľko peňazí štát prichádza tým, že firmy nelegálne zamestnávajú ľudí.
Podľa štúdie, ktorú vypracovali kartová spoločnosť Visa s konzultačnou firmou AT Kearney, by mohlo ísť o miliardy eur. Celkovo totiž Slováci podľa nej na sivej ekonomike vlani preliali 11 miliárd eur.
Autori štúdie tvrdia, že dve tretiny zo sumy, teda asi sedem miliárd eur by mohli byť cez čiernu prácu.
Inšpektor: Máme stovky podnetov
Väčšina ľudí dá podnet až vtedy, keď už pre firmu nepracujú, vraví DALIBOR HLIVÁK, hlavný inšpektor v Bratislave.
Koľko podnetov ročne dostanete?
„Je to v stovkách. Výkony inšpekcie práce kombinujeme aj s podnetmi na porušenie a dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov či neuzatvorenie pracovnej zmluvy, dohôd mimopracovných pomerov.“
Preverujete všetky podnety, ktoré vám prídu?
„Ak nám to dovolia personálne kapacity a podnety sú úplné a opodstatnené, áno.“
Na čo ľudia upozorňujú?
„Pri nelegálnej práci je to neuzatvorenie pracovného pomeru, dohôd. Po určitom čase zistia, že nie sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Pri pracovnoprávnych vzťahoch ide o ukončenie pomeru, nevyplatenie miezd, odmien, odstupného či odchodného.“
Ako preveríte podnety?
„Asi 80 percent podnetov je od ľudí, čo už nie sú v pracovnoprávnom vzťahu. Často nepodávajú podnet v čase porušovania pracovnoprávnych predpisov, keď by sme efektívnejšie vedeli pracovať na odstránení nedostatkov, ale radia sa a sťažujú až po skončení pracovného pomeru. Väčšina podnetov je po premlčacích lehotách a spätne je ich ťažko odstrániť.“
Viete im vtedy pomôcť?
„Je to dosť ťažké. Ak sú v lehote pri nevyplatení miezd či neplatného skončenia pracovného pomeru, tak sa im v rámci dvoch mesiacov snažíme pomôcť poradenstvom. Spory o nároky z pracovnoprávnych vzťahov rozhodujú súdy a tiež ich aj prerokúvajú. Problém je možno aj v tom, že sa niekedy dostatočne nevyužívajú zástupcovia zamestnancov, ktorí pôsobia u zamestnávateľa.“
Za čiernu prácu dávajú minimálne pokuty
Inšpektori môžu dať pokuty do dvestotisíc eur, dávajú okolo dvetisíc eur.
BRATISLAVA. Najnižšia možná pokuta za nelegálnu prácu je dvetisíc eur. Inšpektori práce často vyššiu ani nedajú. V prvom polroku nedosiahla priemerná pokuta 2300 eur.
Od novembra sa minimálna pokuta zvýši na päťtisíc eur, ak firma zamestná na čierno dvoch či viac ľudí. Pokuty sa majú zvýšiť napriek tomu, že dnes inšpektori nevyužívajú možnosť dať vyšší postih. Horná hranica ostane na sume 200tisíc eur.
„Samotní zamestnávatelia nás nabádajú, aby bol rezort v tomto boji prísnejší, pretože nelegálne zamestnávanie neškodí len ilegálne zamestnaným, ale kriví podnikateľské prostredie,“ povedal hovorca ministerstva Michal Stuška.
Výška pokuty sa určuje podľa závažnosti zistení a počtu na čierno zamestnaných ľudí. Zohľadňuje sa aj to, či firma nelegálne zamestnáva ľudí opakovane.
Národný inšpektorát práce vysvetľuje pokuty na dolnej hranici tým, že ich dostávajú malé firmy, pre ktoré zväčša pracuje na čierno len jedna osoba. Najviac ľudí zamestnaných na čierno je u podnikateľov, ktorí majú menej ako 50 ľudí.
„Pokuta nesmie byť likvidačná, ohrozujúca jeho ekonomickú kondíciu, a teda aj zamestnanosť, a má mať najmä preventívny charakter,“ bráni sa inšpektorát. V minulosti dal aj vyššie pokuty, aj 99-tisíc eur, tvrdí.
Hoci sa objavili informácie, že sa niektorí inšpektori dohadovali s firmami na znížení pokuty, inšpektorát práce hovorí, že za päť rokov neprepustil nikoho, kto by bol právoplatne odsúdený za branie úplatkov.
„V tomto období boli traja zamestnanci inšpektorátov postavení mimo činnej štátnej služby pre obvinenia,“ dodal.
