Poľnohospodárom, čo podnikajú vo veľkom, však veľmi nepomôžu.
BRATISLAVA. Štát chce pomôcť našim farmárom, ktorí majú záujem kúpiť si pôdu. Na úvery pre nich z programu Moja pôda vyčlenil v tomto roku asi 20 miliónov eur.
Možnosť čerpať pôžičku od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) využilo asi 90 farmárov a družstiev.
„Od začiatku roku, keď sa projekt pripravoval, sme schválili úvery v objeme takmer štyroch miliónov eur,“ spresnil Martin Hrušovský zo SZRB.
To, v akej výške farmár pôžičku s troj až štvorpercentným úrokom získa, záleží na lehote splatnosti, bonite farmára a na hodnote pôdy, ktorú kupuje. Maximálna výška úveru je však 330 000 eur. Kto chce úver, musí mať 15 percent vlastných zdrojov.
Komu SZRB peniaze požičala, nezverejňuje. „Všetky informácie týkajúce sa klientov podliehajú režimu bankového tajomstva v súlade so zákonom o bankách,“ hovorí Hrušovský.
Na bankové tajomstvo sa odvolal aj pri odpovedi na otázku, či má štát spoluúčasť na úveroch.
Pozemky pod stavbami
Pôvodne mohli farmári úver použiť iba na kúpu ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov a záhrad.
Dnes si už za peniaze od rozvojovej banky môžu kúpiť aj zastavané pozemky pod nehnuteľnosťami. No týka sa to len tých pozemkov, ktoré boli zastavané do konca júla 1991.
Farmári túto možnosť využívajú: „Jedným z hlavných dôvodov, prečo si berú úver, je možnosť vyrovnania pozemkov pod hospodárskymi budovami, ktoré už vlastnia,“ vraví Hrušovský.
Napriek tomu projekt Moja pôda nepomôže všetkým. Štefan Petrík z družstva MVL Agro hovorí, že pre farmárov, ktorí hospodária na väčších územiach, nemá význam.
„Pre roľníkov podnikajúcich vo veľkom a družstvá sú tieto úvery kvapkou v mori. Za 330tisíc eur si kúpia len malý kúsok pôdy,“ hovorí.
Splatnosť úverov by podľa neho mohla byť dlhšia. „Väčším farmárom by pomohol viac úver vo výške aspoň milión eur,“ dodal Petrík.
Projekt Moja pôda ráta s tým, že farmári ručia za úver len kúpenou pôdou. Ak ho nevedia splácať, pôdu predajú za cenu poskytnutého úveru.
„Keď farmár nie je schopný splácať úver, Slovenský pozemkový fond vstúpi do projektu namiesto neho a stáva sa majiteľom pozemkov,“ povedala generálna riaditeľka pozemkového fondu Gabriela Matečná.
Peniaze, ktoré dovtedy farmár zaplatil, by mal uhradiť pozemkový fond.
Čo keď sa znehodnotí?
Možnosť, že sa pôda, ktorou farmári ručia za pôžičku, znehodnotí, projekt Moja pôda jasne neupravuje. Za akú sumu ju pozemkový fond odkúpi? „Slovenský pozemkový fond ju môže odkúpiť najviac v hodnote stanovenej podľa cenového predpisu. Ostatné prípady sa budú riešiť za podmienok určených zákonom,“ odpovedal fond.
Ani Slovenská záručná a rozvojová banka nemá jasnú predstavu, ako by v prípade poškodenia pôdy postupovala. Hrušovský tvrdí, že by sa to riešilo individuálne, keď by taký prípad nastal.
„Z informácií od SZRB nevyplýva jednoznačné riešenie takejto situácie,“ hovorí Dávid Oršula, partner právnickej kancelárie bnt.
Podľa neho bude fond zrejme pri zmluvách žiadať znalecký posudok na stanovenie hodnoty pôdy.
„Banka má v prípade poklesu hodnoty pôdy oproti tej v znaleckom posudku právo žiadať splatenie úveru vrátane úrokov pred termínom splatnosti či vymáhať splatnú pohľadávku,“ vysvetľuje.
Upozorňuje však na možný problém, keď sa znaleckým posudkom pôda nadhodnotí oproti skutočnosti.
Pôdu poškodia ľahko
Pôda, ktorou farmári ručia, sa môže znehodnotiť zlým chemickým či mechanickým zásahom.
„Neodborným narábaním s ropnými produktmi, ťažkými kovmi a chemikáliami sa zničí rýchlo. Môže trvať desiatky rokov, kým sa ju podarí vrátiť do pôvodného stavu,“ vraví Juraj Chlpík z Katedry pedológie a geológie Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Farmári môžu zhoršiť kvalitu pôdy aj nesprávnym obrábaním a zlou mechanizáciou. „Pôdu utlačia a potom nemá takú pôdnu štruktúru, akú by mala mať,“ vraví Chlpík. Pri zanedbaní starostlivosti môže byť problém aj s premnožením mikroorganizmov.
