Súkromné televízie vravia, že diváci u nás titulky čítať nechcú.
BRATISLAVA. Až 93 percent rodičov si myslí, že deti si môžu zlepšovať svoje jazykové schopnosti aj sledovaním televíznych programov v cudzom jazyku.
Káblový operátor Slovanet, ktorý sa rozhodol od budúceho týždňa prepnúť štyri zahraničné detské kanály z češtiny do angličtiny, sa odvoláva na vlastný prieskum.
Už od utorka tak budú deti na týchto staniciach pozerať Macka Pú či Požiarnika Sama v angličtine a bez titulkov.
S názorom rodičov viac-menej súhlasia aj odborníci. Riaditeľka anglickej škôlky Barbora Vodičková hovorí, že televízia pri štúdiu jazyka môže pomôcť.
„Deti si viažu jazyk na osoby a prostredie, veľa pochopia z kontextu či príbehu,“ vysvetľuje.
„Čiže aj dieťaťu, ktoré nemá kontakt s anglickým jazykom, program v originálnom znení niečo dá. Najskôr tomu nebude rozumieť, ale ak by pozeralo častejšie, môže si osvojiť slovíčka a otvorí sa mu vnímavosť pre cudzí jazyk.“
Vodičková učenie z televízie prirovnáva k tomu, ako sa za socializmu ľudia naučili nemčinu z vysielania rakúskej ORF. „Aj keď človek nebude plynulo hovoriť, časom začne pasívne rozumieť.“
Diváci sú pohodlní
Dnes u nás vysiela najviac programov v pôvodnom znení verejnoprávna RTVS. V prípade detských programov je vo zvláštnej situácii, keďže zo zákona musí relácie pre deti do 12 rokov vysielať v materinskom jazyku.
Medzi cudzojazyčnými programami majú teda najväčšie zastúpenie klubové filmy, ktoré RTVS dopĺňa titulkami.
Z 90 zahraničných filmov odvysielaných od začiatku roka do konca septembra na Dvojke ich bolo až 32 v angličtine.
Maďaričovo ministerstvo kultúry neuvažuje, že by navrhlo, aby mohli byť niektoré rozprávky aj v angličtine.
„Problémom nie je to, že RTVS nevysiela rozprávky v anglickom jazyku, ale že celkovo vysiela málo programov pre deti a mládež v slovenskom jazyku,“ tvrdí.
„A kde inde by mali byť vysielané programy pre deti a mládež v slovenčine, ak nie vo verejnoprávnej RTVS?“
Komerčné televízie s programami v angličtine nemajú dobré skúsenosti. „Reakcie divákov nám ukazujú, že o vysielanie v pôvodnom znení nie je záujem, skôr naopak,“ povedala hovorkyňa Markízy Tatiana Tóthová.
„Slovenský divák je pohodlný, nie je tu bežné to, čo poznáme napríklad z Chorvátska, kde sa úplne bežne titulkujú americké filmy, takže sa diváci aj učia po anglicky,“ hovorí Ivana Semjanová z televízie Joj.
Výnimiek je len pár a nikdy nešlo o program pre masového diváka. Joj na kanáli Plus v angličtine vysielala americkú spevácku súťaž X Factor, Markíza na stanici Fooor sitkom Community.
Televízie pri vysielaní programov v anglickom jazyku pre dospelých neobmedzuje žiadna kvóta, musia však dodržovať jazykový zákon. Nemôžu teda chýbať titulky v slovenčine.
V kinách sa nedabuje
Ľudia na Slovensku sa môžu s filmami v pôvodnom znení s výnimkou internetu stretnúť v kinách. Distribučné firmy do slovenčiny dabujú najmä animované rozprávky pre deti.
Divákom to vraj neprekáža. „Prijali štandard titulkovaných filmov, hoci určite existuje skupina divákov, ktorí by dabing uvítali,“ myslí si Zuzana Szabóová z Bontonfilmu.
Pre kiná je však dabing príliš drahý. „Argumentom proti dabingu je kombinácia zvýšených nákladov s tým, že význam dabingu pre návštevnosť filmu klesá.“
V cudzích jazykoch si veríme
Až 85 percent opýtaných v prieskume tvrdilo, že ovládajú cudzí jazyk.
BRATISLAVA. Kto by si myslel, že Dáni, Holanďania či Nemci ovládajú cudzie jazyky lepšie ako my, mýlil by sa.
Aspoň podľa štatistického úradu Európskej únie Eurostat, ktorý koncom septembra pri príležitosti Európskeho dňa jazykov zverejnil porovnanie jazykových znalostí dospelých obyvateľov Únie.
Až 85 percent ľudí zo Slovenska odpovedalo, že ovláda aspoň jeden cudzí jazyk, ten najrozšírenejší ovláda „perfektne“ až 42 percent našincov. Radí nás to na šieste miesto v Únii.
Kým inde obyvatelia v dotazníkoch písali o angličtine a okrajovo aj o nemčine a ruštine, Slováci sa popýšili češtinou.
Prieskum
Aký cudzí jazyk najlepšie ovládate?
- žiadny: 13,1 %
- český: 33,9 %
- anglický: 21 %
- ruský: 10,5 %
- nemecký: 10,3 %
- maďarský: 4 %
Zdroj: Štatistický úrad SR 2011
Eurostat preto pri našej krajine pripísal poznámku, že kým v českom prieskume slovenčinu medzi cudzie jazyky nezaradili, v slovenskom prieskume češtinu áno. Na otázky v piatok neodpovedal.
Slovenský štatistický úrad, ktorý našu časť prieskumu robil, tvrdí, že postupoval podľa európskej metodiky.
„Zisťované údaje sa týkali jazykov iných ako materinských. Všetky ostatné jazyky boli cudzím jazykom,“ povedal hovorca úradu Marián Jánošík.
Respondenti podľa neho navyše češtinu spomenuli sami. „Ani pobaltské krajiny neuviedli ako prvý cudzí jazyk angličtinu či nemčinu, ale ruštinu,“ argumentuje.
Predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimíra Skalského náš prístup prekvapil.
„Dvojjazyčnosť sme dostali do daru, ale ak chceme zistiť, ako Slováci obstoja pri cestovaní a práci v zahraničí, takýto prieskum značne deformuje realitu,“ tvrdí. Hovorí, že ľudia si podobné zručnosti zapisujú aj do životopisov.
Naše ministerstvo kultúry otázku, či je čeština cudzím jazykom, vidí nekompromisne. „Ako oficiálny jazyk Európskej únie patrí na Slovensku k cudzím jazykom,“ vraví hovorca Jozef Bednár.
Michal Piško
