Troch Američanov ocenili za prínos k empirickej analýze cien aktív. Majú kolegov a študentov aj zo Slovenska, ktorí vravia, že si cenu zaslúžili.
Aktualizované pondelok 14.10.2013 o 18:45
ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za ekonómiu, presnejšie, Cenu Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela, získali Eugene F. Fama, Lars Peter Hansen a Robert J. Shiller. Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za empirickú analýzu oceňovania aktív.
Testovali systém
„Nie je žiadny spôsob, ako predvídať ceny akcií,“ píše výbor v zdôvodnení tohtoročnej ceny. „No možno predpovedať široký kurz týchto cien počas dlhšieho obdobia, napríklad na najbližšie tri či päť rokov.“ Za týmto zistením stojí trojica ocenených ekonómov.
V šesťdesiatych rokoch Fama zistil, že predpovedať ceny akcií na trhoch je extrémne ťažké. Zvlášť pri krátkodobých predpovediach – každý takýto pokus totiž sám osebe zamáva ich hodnotou.
Ako si však poradiť, keď sú takéto predpovede takmer nemožné? A čo so strednodobými či dlhodobými predpoveďami? Aj tie sú nemožné? „Odpoveď je nie, ako objavil Robert Shiller v osemdesiatych rokoch,“ píše akadémia.
Hansen napokon vytvoril štatistickú metódu, ktorá dokáže celý systém dobre otestovať. Vďaka nej mohli teoretici zistiť, či sú ich hypotézy o oceňovaní aktív aspoň správne - čo zase viedlo k lepším teóriám.
Spojenie troch prekvapilo
„Fama mal podľa môjho názoru dostať cenu už dávno. Je vlastne zakladateľom moderných financií,“ reagoval pre SME Ľuboš Pástor, profesor chicagskej univerzity, na ktorej učia aj dvaja ocenení: Fama a Hansen. Schiller pôsobí na univerzite Yale.
Fama a Hansen učili na chicagskej univerzite aj Jána Žilinského. Prekvapilo ho, že cenu za ekonómiu dostali títo traja ekonómovia spolu. Myslí si totiž, že ich prístup k ekonómii je rozdielny.
Kým Fama a Hansen sú skôr predstaviteľmi racionálnej školy, Schiller sa priraďuje k „psychologickej“ škole a venuje sa témam ako stádovitosť či psychológia davov, hovorí Žilinský.
Ocenenie chápe ako odkaz, že obe školy majú kus pravdy. Na Hansena si spomína ako na profesora, ktorý pridával prednášky navyše. Za odmenu však nosil študentom šišky.
Fakty o cene za ekonómiu
od roku 1969 bolo udelených 44 cien - 22 z nich má iba jedného laureáta, 16 má dvoch, 5 má troch
priemerný vek všetkých laureátov je 67 rokov - najmladším bol Kenneth Arrow, ktorý dostal cenu keď mal 51 rokov; najstarším bol Leonid Hurwicz, ktorý cenu dostal vo svojich 90 rokoch
jedinou ženou, ktorá cenu dostala, bola v roku 2009 Elinor Ostrom
zatiaľ nik nedostal cenu opakovane, nikto nedostal ocenenie ani posmrtne
Nobelprize.org
Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
