WASHINGTON, BRATISLAVA. Ak by sme z neho dali na kopu tisícdolárové bankovky, merali by 1700 kilometrov. Ak by sme nakopili balíčky jednodolároviek, dosiahli by na Mesiac a späť – a to dvakrát. A zo stodolároviek by postavili najvyšší mrakodrap v New Yorku.
Tak desivo sa dá predstaviť súčasný štátny dlh Spojených štátov – 16,7 bilióna dolárov, pre lepšiu predstavivosť 16 700 miliárd dolárov.
Žiadna krajina nikdy v histórii v nominálnej hodnote toľko nedlhovala.
Správa o stave politikov
Aj napriek tomu viacerí ekonómovia hovoria, že súčasný spor o dlhový strop nie je o americkom dlhu, ale o hádkach politikov.
V skutočnosti, napriek svojej výške, dlh nie je (aspoň v súčasnosti) problém. Ak si odmyslíme politikov, majú Spojené štáty ďaleko k bankrotu.
V pomere k výkonu ekonomiky prekročil americký dlh sto percent HDP. Ale keďže čiastočne dlhuje federálna vláda sama sebe, ako dôležitejší údaj pre investorov sa uvádza číslo 72 percenta HDP, čo je dlh Spojených štátov voči verejnosti.
Ani to nie je malé číslo (a najvyššie od vojny), no vyšší majú Nemci (82 percenta), Francúzi (90 percent), Briti (89 percent) či susedná Kanada (84 percent).
„Napríklad Británia mala dlh vyšší ako sto percent HDP 81 z posledných 170 rokov,“ napísal liberálny ekonóm Paul Krugman. Práve on, ale napríklad aj miliardár Warren Buffet, patrí medzi tie hlasy, ktoré upokojujú situáciu.
Američania môžu spať pokojne napríklad aj preto, že väčšinu amerického dlhu vlastnia sami Američania – či už je to centrálna banka, americké firmy či občania napríklad v dôchodkových dlhopisoch. Zahraniční veritelia majú v rukách asi iba tretinu amerického dlhu.
Najväčším zahraničným veriteľom je Čína, keď drží dlhopisy za 1,3 bilióna dolárov. Celkovo je to iba necelých osem percent amerického dlhu. Takisto sa málo hovorí o Japonsku, ktoré vlastní 1,1 bilióna amerického dlhu, čiže je len tesne druhý najväčší zahraničný veriteľ.
Krugman pripomenul, že rovnako ako dlhujú Američania zahraničiu, tak aj zahraničie dlhuje Spojeným štátom. „Na každý dolár zahraničných nárokov voči Amerike je 89 centov amerických nárokov voči zahraničiu,“ napísal pre New York Times.
Slová ekonómov zatiaľ potvrdzujú aj investori, ktorí neváhajú kupovať dlhopisy Spojených štátov. Napriek kríze majú 30ročné americké štátne dlhopisy najnižšie úroky za polstoročie. Napríklad v 80. rokoch boli dlho nad desiatimi percentami, teraz sa pohybujú okolo 3,7.
Výzvou počet starých
Problémy s dlhom by mohli vzniknúť v budúcnosti. Tvrdí sa to v najnovšej správe Kongresového rozpočtového úradu, čo je niečo ako nezávislý think-tank v Kongrese.
Do dôchodku začína odchádzať silná generácia baby boomerov, a tak narastú výdavky štátu na dôchodky aj zdravotnú starostlivosť pre starých ľudí.
„Deficit bude v roku 2038 6,5 percent HDP – toľko nebol v rokoch 1947 až 2008 nikdy,“ píše sa v správe. Podľa ekonómov sa škrtmi či zvyšovaním daní dá aj toto zvládnuť.
