BERLÍN. Výška deficitu verejných financií v eurozóne v pomere k jej hrubému domácemu produktu (HDP) dosiahla vlani 3,7 %, kým v roku 2011 bola 4,2 % a v roku 2010 prekročila 6 %. DPA informovala, že k celkovému zníženiu napätia však nedošlo, hoci sa téma dlhovej krízy v eurozóne v posledných mesiacoch čoraz menej objavuje v titulkoch na prvých stránkach médií.
Situácia v hlavných krízových krajinách spoločenstva sa mení k lepšiemu veľmi pomaly.
Grécko, s ktorým je spojený vznik tejto krízy v eurozóne, dostalo ako jediná krajina dva balíky finančnej pomoci v celkovej hodnote 240 miliárd eur. Ale ani taká suma nestačí, aby sa Atény vymanili z problémov. Na budúci rok by sa malo rokovať o novom balíku pomoci. Dobrým signálom však je, že po šiestich rokoch úpadku ekonomiky by mala krajina dosiahnuť v roku 2014 prvý mierny rast HDP.
Portugalsko, ktoré čerpá prostriedky z medzinárodného úveru 78 miliárd eur, napriek všetkým snahám o úspory a veľkému vypätiu síl sotva dosahuje cieľ v znižovaní deficitu.
Írsko dostalo pomoc 85 miliárd eur a ako prvá krajina eurozóny, ktorú zachránil medzinárodný úver, sa chce v polovici decembra dostať spod ochranného dáždnika eurovalu.
Španielsko dostalo na ozdravenie svojich bánk od partnerov 40 miliárd eur. Onedlho by malo z úverového rámca vyčerpať posledné milióny. Teraz sa nikde neuvádza, že by malo dostať iný záchranný úver. Krajina sa však stále nachádza v hlbokej kríze, jej hospodárstvo upadá. Miera nezamestnanosti zostáva vysoká a problémy bankového sektora pretrvávajú. Výška nedobytných úverov v nich dosahuje rekordnú úroveň.
Slovinsko sa trápi s problémami bankového sektora. Ľubľana zostáva potenciálnym kandidátom na medzinárodnú finančnú pomoc. Špekulácie však euroskupina nedávno znovu odmietla. Proti zahraničnej finančnej pomoci sa vyslovila aj slovinská vláda.
