Zateplili ste bytovku? Mali by ste prehodnotiť rozpočítanie tepla medzi bytmi. Pomery v budove sa totiž zmenili. Ak to má byť už od ďalšieho roka, schôdzu musíte zvolať čím skôr.
Keď zateplíte dom, zmení to tepelné pomery v budove. Dôsledkom môže byť, že rozpočítanie podľa starej metodiky povedie k nespravodlivosti pri rozdelení spoločných nákladov na vykurovanie.
Stáva sa totiž, že v zateplenej bytovke, ak sa nezmenia pravidlá, zrazu náklady na kúrenie niektorým bytom neúmerne vyskočia.
Preto je vhodné upraviť nastavenie pomeru rozpočítania základnej a spotrebnej zložky a tiež koeficienty, ktoré doteraz zohľadňovali to, že z niektorých bytov či miestností teplo uniká viac, ako z iných – napríklad pod strechou či na severnej strane.
Prečo je to inak
O čo ide?
Náklady na vykurovanie sa v bytovom dome delia na základnú a spotrebnú zložku. Základná sa vlastníkom rozpočítava podľa podlahovej plochy bytu, spotrebná podľa toho, čo zaznamenali v byte merače. Informácie o hodnotách by ste mali nájsť vo svojom vyúčtovaní za vlaňajšok.
Vyhláška ÚRSO určuje pomer na rozpočítanie základnej a spotrebnej zložky na 60 percent na plochu bytu a 40 na meradlá. Odporúčaný pomer môžu vlastníci zmeniť hlasovaním v dome. Po zateplení sa odporúča zvýšiť pomer základnej zložky.
Podobne možno (v zateplenom dome treba) zmeniť koeficienty, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu miestností v niektorých bytoch (na prízemí, severná stena a podobne).
Na schválenie spôsobu rozpočítavania treba nadpolovičnú väčšinu zúčastnených na schôdzi, pri písomnom hlasovaní musí súhlasiť nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov v dome.
V zateplenej budove sa výrazne obmedzí únik tepla do vonkajšieho prostredia cez dodatočne tepelne zaizolované konštrukcie, vysvetľuje stavebný inžinier Juraj Šmelík, ktorý sa na túto oblasť špecializuje.
Rastie význam vplyvov, ktoré pred zateplením mohli byť zanedbávané, ako sú oslnenie miestností, vetranie, tepelné zisky zo stúpačiek a podobne.
Potrebu tepla v jednotlivých bytoch viac ako pred zateplením ovplyvňuje jeho výmena medzi bytmi cez vnútorné stavebné konštrukcie.
Každý byt už môže byť rizikový – stačí, ak má susedov, ktorí majú dlhodobo vypnuté radiátory a teplo sa k nim dostáva cez steny na úkor ostatných, hovorí Matej Gerboc z Vyregulovanie.sk.
Čo s tým?
Odborníci hovoria o metodike +/- 40 %. Znamená to, že v súčasnosti odporúčajú v zateplených bytovkách zvýšiť pomer základnej zložky nad 60 percent, čo utlmí obrovské rozdiely medzi bytmi. Zároveň sa odporúča zrušiť aj doterajšie koeficienty pred zateplením znevýhodnených miestností.
Podmienkou však je, aby bol dom komplexne zateplený zo všetkých strán, alebo ak ide o novostavbu, tak zateplenú v súlade s v súčasnosti platnými predpismi.
Aby ste zmenili spôsob rozúčtovania tepla v dome musíte zvolať domovú schôdzu alebo zhromaždenie vlastníkov. Hlasovať za zmenu musí nadpolovičná väčšina zúčastnených na schôdzi.
Doplnené 12.11. 2013:
Kde sa zobrala 60-ka?
Keby sme počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, nebude v ňom mrznúť.
Vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 – 18 stupňov, píše Slovenská inovačná a energetická agentúra.
Aj keď má vypnuté vykurovanie, teplo si odoberie cez steny z okolitých vykurovaných bytov. Množstvo takto prijatého tepla je veľké – v nezateplených domoch najmenej 60, v zateplených viac ako 70 percent z množstva, ktoré treba na vykúrenie na 21 st. C.
Ak by bola základná zložka nižšia ako 60 percent, byt s vypnutým vykurovaním by zaplatil menej, ako skutočne spotrebuje, a za „úsporu“ by bol odmenený viac, ako si zaslúži. O to viac potom ostane zaplatiť obyvateľom predovšetkým s ním susediacich bytov.
(ht)
Ako sa mení prechod tepla v bytovom dome
Nezateplené domy
• Prevažuje je únik tepla do vonkajšieho prostredia
• Je relatívne jednoduché stanovenie korekčných koeficientov podľa tepelných strát miestností
• Príklad korekčných koeficientov pre bežný dom:
– Miestnosti pod strechou 0,65
– Miestnosti nad pivnicou 0,72
Čiastočne zateplené domy
• Výrazne obmedzený únik tepla do vonkajšieho prostredia cez dodatočne tepelne zaizolované konštrukcie
• Pôvodný, neznížený únik tepla do vonkajšieho prostredia cez ostatné, nedostatočne tepelne izolované konštrukcie (najčastejšie strechy a stropy nad nevykurovanými nebytovými podlažiami)
• Zvýraznenie rozdielov medzi miestnosťami a bytmi v chránenej polohe a bytmi v najnižších a najvyšších podlažiach
• Príklad korekčných koeficientov pre bežný dom:
– Miestnosti pod strechou 0,30
– Miestnosti nad pivnicou 0,35
Komplexne zateplené domy
• Výrazne obmedzený únik tepla do vonkajšieho prostredia cez dodatočne tepelne zaizolované konštrukcie
• Rastie význam vplyvov, ktoré pred zateplením mohli byť zanedbávané:
– Oslnenie miestností
– Infiltrácia a vetranie
– Tepelné zisky zo stúpačiek
• Výrazný nárast vplyvu výmeny tepla medzi bytmi cez vnútorné stavebné konštrukcie.
Zdroj: Juraj Šmelík, www.thermo-eco.sk (ht)
Príklad: Pred zateplením a po ňom
Skutočný bytový dom v Bratislave
Pred zateplením boli platby bytov rozložené v rozmedzí od 8,3 do 13,70 eura/m2 podlahovej plochy bytu.
Po zateplení sa spôsob rozpočítania nezmenil. Dom ako celok znížil spotrebu tepla o cca 40 percent.
Rozdiely v platbách sa zväčšili, sú od 2 do 15,30 eura/m2 .
To znamená:
- niektorým bytom je naúčtovaná podstatne vyššia cena za vykurovanie, ako pred zateplením. Technicky to možné nie je, vykonané úpravy vykurovacej sústavy domu po zateplení takéto lokálne zvýšenie spotreby tepla vylučujú.
- najnižšie platby sú neskutočne nízke. Ak by sa v bytoch skutočne minulo tak málo tepla, musela by byť ich priemerná vnútorná teplota nižšia ako 10° C. A to nie je pravda. Vlastníci týchto bytov sú veľmi nízkymi platbami neprimerane zvýhodnení. Za nižšiu spotrebu má byť nižšia platba, ale rozdiely medzi bytmi musia byť v technicky odôvodniteľných medziach.
Ako dosiahnuť nápravu nekorektného rozpočítania?
Akceptovať v metodike rozpočítania výmenu tepla cez stavebné konštrukcie. Vplyv „teploty u susedov“ je významnejší ako pred zateplením, preto je potrebné zvýšiť základnú zložku (platba závislá od plochy bytu).
Pri použití elektronických pomerových rozdeľovačov alebo bytových meračov tepla by základná zložka v žiadnom nezateplenom dome nemala byť nižšia ako 60 %. V zateplených domoch by základná zložka nemala byť nižšia ako 70 %.
Zdroj: Juraj Šmelík, www.thermo-eco.sk (ht)
